Detské ihriská, áno či nie?

Napíšem dnešný zážitok, kým mi ešte dostatočne rezonuje v hlave.

Minulý týždeň som sa na Modrom koníkovi začítala do diskusie o detských ihriskách. V skratke  - mamičky v nej opisovali svoje skúsenosti s ihriskami a pieskoviskami, zdôvodňovali / obhajovali svoje rozhodnutia, prečo tam s deťmi chodievajú či naopak ich zďaleka obchádzajú. Spočiatku sa mi zdali príspevky typu „ja ihriská ignorujem, sú zničené, špinavé a pre moje dieťa nebezpečné“ príliš emotívne, prestrelené a priznám sa, aj hlúpe. Ja si totiž neviem predstaviť, kam by som s Veronikou cez deň chodila, ak nie na ihrisko medzi deti. Vyšantí sa tam na šmykľavke,  vybehá, vyhrá v piesku, nadväzuje sociálne kontakty s inými deťmi. Učí sa komunikovať, požičať si hračky, podeliť sa o tie svoje,  nadväzuje prvé kamarátstva. Neuvedomila som si však jednu vec. Bývame na dedine, ihrisko na našom sídlisku je takmer nové, má iba šesť rokov, je oplotené, čisté, ak tam niečo aj zabudneme, na druhý deň to tam vždy nájdeme. Každá mamina tam zaobstarala nejaké formičky do piesku, lopatky či hrabličky, vedierka, lopty... a platí, že čokoľvek si tam deti prinesú, je v tej chvíli spoločné. Sme relatívne malé sídlisko, prevažne rodiny s maličkými deťmi do päť rokov, všetci sa poznáme aspoň z videnia. To znamená, že ihrisko zatiaľ neohrozujú nájazdy nevybúrených teenagerov, lebo ich tu nemáme a pre tých z dediny je naše sídlisko asi „od ruky“ . Plot a bránička s poistkou zasa aspoň v rámci možností chránia ihrisko pred tým, aby v ňom pobehovali a špinili psy a samozrejme, mamy sa nemusia báť, že deti z ihriska vybehnú na  ulicu.

Dnes sme boli na návšteve u mojej sestry a švagra v Bratislave a poobede sme sa s Veronikou vybrali na neďaleké ihrisko, ktoré sa nachádza v oplotenom areáli susediacom so škôlkou, kde okrem iného nájdete aj materské centrum, zubára, knižnicu a klub dôchodcov. Je to pomerne nový areál, veľmi príjemný,  trávnatý, v tieni vysokých líp a gaštanov. Veronika tam už bola a vždy tam ťahá, lebo je tam drevený vláčik, ktorý chce šoférovať. Ale keby ste ho videli! Keď bol nový, určite bol krásny, farebný, no teraz je popísaný hŕbou stupídnych odkazov typu „Ak máš penis väčší ako tri cm, tak sa podpíš“. Nenájdete na ňom hádam ani centimeter štvorcový, ktorý by nebol vyzdobený podobnými múdrosťami. Keď sme tam boli minule, ani sme sa tam nedostali, lebo bol permanentne obsadený vášnivo sa bozkávajúcim párikom násťročných, dnes bol pre zmenu čerstvo dopľutý a dochriakaný.  Pri hojdačke sme sa zasa čudovali, prečo je jeden zo štyroch hrubých povrazov takmer odtrhnutý. Pochopili sme, keď sa tam dohrnula skupina teenagerov, obsadili ju a grupa asi piatich ľudí sa divoko hojdala na hojdačke určenej pôvodne pre jedno, dve maličké deti tak, až sa drevený trám otriasal v základoch. Navyše hulákali, behali po ihrisku ako splašení bez toho, aby sa pozerali okolo seba. Človek sa nechtiac dozvedel aj to, čo vlastne nechcel. Napríklad, ktoré z dievčat má momentálne menštruáciu. Po zemi sa navyše váľali plastové fľaše a obaly z cukroviniek, ktoré Veroniku stále lákali a neustále ich zo zeme dvíhala, tak sme sa presunuli na iné ihrisko. Čiastočne zrekonštruované, pôvodne ešte z dôb socializmu. Chudobné, čo sa zariadenia týka, betónové s veľkým pieskoviskom, neoplotené. Asi preto som na ňom ešte nevidela deti a to sme tam už boli viackrát. Možno ovplyvnená spomínanou diskusiou som sa naozaj bála, čo Veronika pri  hre v tom piesku nájde. Sklo, použitú injekčnú striekačku, kondóm  alebo prinajlepšom výkal?

Ak ihriská na našich dedinách a v mestách vyzerajú podobne, je mi smutno. Investuje sa do ich výstavby, rekonštrukcie a napokon všetko úsilie vyjde navnivoč, lebo ich neprispôsobiví a nevybúrení hlupáci zničia. A verte, dokážu to urobiť priam bleskovo. Už chápem, čo tie mamičky z diskusie mali na mysli a keby som bola na ich mieste, tiež by som s dieťaťom radšej chodila do parku, k jazeru či do lesa. Som rada, že ja zatiaľ  nemusím hľadať iné alternatívy, no núti ma to premýšľať, čo sa stane s tým našim ihriskom o pár rokov, keď miestne deti budú mať -násť. A možno ma v skutočnosti viac trápi to, či aj z tých detí vyrastú takí teenageri, akých som zažila dnes. Úprimne sa toho bojím.