Za rohom Vianoce

Stále sa necítim vianočne. Teda dostatočne vianočne na môj vkus. Neviem, možno to bude prečudesným počasím, čo vonku panuje. Je netradične teplo, kto to kedy videl, aby tesne pred Vianocami bolo pätnásť stupňov, a duje vetrisko tak, že ma v noci budí zo spánku.
A možno to bude udalosťami posledných dní, ktoré mi uberajú na vianočnej nálade. Dievčatá sú zasa choré, sople im tečú na litre. Zdravé boli presne dva týždne, stačilo zájsť raz medzi deti do detského zábavného centra a máme to tu opäť. Inak, aj vás tak rozčuľujú nezodpovedné matky, ktoré chodia s chorými deťmi do kolektívu? Ja mám chuť vždy zasiahnuť a spýtať sa tej osoby priamo, či ju to ani trochu nemrzí, že nakazia tucet ďalších detí. Hlavne, že deti sa vyhrajú...
Dom máme vyzdobený, stromček stojí, všade vianočné dekorácie, čokoládky, vianočné gule, tona ovocia, chladnička plná, púšťame si detské cd o narodení Ježiška, aj tie trpaslíčie pesničky, čo Veronke prišli poštou, darčeky sú nachystané, koláče napečené...
Pečenie bolo tento rok tiež kapitola sama o sebe. Začala som medovníčkami. Prvý plech mi takmer zhorel, lebo som uspávala sopľavú unavenú Kristínku. Druhý mi po upečení Veronika vysypala na zem a medovníčky sa polámali (ešteže plech vtedy nebol horúci). Pri treťom som zistila, že mi došli bielka na potretie a v chladničke už nemám vajíčka, tak som medovníčky upiekla bez potretia a zamaskovala to neskôr bielkovou polevou a cukrovými farebnými guľôčkami. Inak, práve z tých s polevou nezostal už ani jeden:) Štvrtý a piaty plech som úspešne dala do rúry, aj z nej vybrala, akurát mi pri upratovaní Kika strčila nôžku do misky so zvyšným žĺtkom (mala som ju na rukách), a kým som jej prezliekala pančušky, Veronika to žĺtko vyliala po celom stole. Kuchyňu som po tomto pečení upratovala dva dni. A to mi na druhý deň ešte doslova zhorel obed na sporáku.

Takže som zvoľnila tempo, znížila vlastné nároky na vianočné pečenie, upratovanie a spol. a pokračovala len veľmi zľahka. Ugúľali sme s Veronikou zdravé ovocno-orechové guľky, s pomocou kuchynského robota šlo všetko priam bleskovo. Upiekla som štyri plechy lineckých koláčikov a cesto na ne som nerobila, ale kúpila hotové! Ušúľali sme domáce rafaelo a pofŕkali ho čokoládou. Dnes ma ešte čakajú vanilkové rožteky a pečenie zavŕšim opitým Izidorom. Poznáte? Dva deci rumu v koláči sú dva deci rumu:) No a na sviatočný stôl sme si ešte z cukrárne objednali punčovú tortu. Finito.
Upratovanie sa tento rok nekoná, okná neumývam, až na jar, všetko len tak upraceme ako cez rok. Aj keby som sa roztrhala, viac zo seba nevydám.

Dnes som už stihla vyprať dve práčky, vyvesiť a potriediť dva plné sušiaky suchého prádla. J. uvaril obed a nainštaloval na balkón svetielka.Dúfam, že tam zostanú celé sviatky a vietor ich neodveje na susedov balkón. Musím ešte prežehliť obrusy, urobiť cesto na tie rožteky a nechať ho vychladiť, aby sa s ním dobre pracovalo. Objednať nákup. Keď deti zaspia, ešte dobaliť darčeky.
Zajtra idem po polroku konečne ku kaderníčke. Z časových dôvodov len na strihanie, farbiť vlasy mi bude večer J. Ale aj tak sa teším, lebo idem niekam sama. Bez detí.

Aj vy už bilancujete tento rok? Ja keď večer uspávam deti alebo kojím, premýšľam, aký bol, premietam si ho mesiac po mesiaci. Hádam najrýchlejší rok v mojom živote. Popri tom kolotoči okolo bábätka a Veroniky som ani nezistila, ako sa mi dni presypali pomedzi prsty. Ale mám kopec fotiek, pocitov, spomienok. Toľko vecí sa zomlelo. A baby tak vyrástli. Kúpili sme dom, presťahovali sa, predali byt, kúpili druhé auto. Zabývali sa, zvykli si na nový domov.

 Teším sa aj na nasledujúci rok, keď sa konečne postupne začnem vracať sama k sebe. Tak to bolo aj pri Veronike, tak to bude aj teraz, keď Kristin už skúša robiť prvé kroky a vie sa trochu zabaviť sama. Keď už vydrží aj s ockom, dedkom, babkou, starými rodičmi.
Bude to dobrý rok.

Zároveň Vám, všetkým čitateľom, ktorí môj blog čítate pravidelne, aj Vám, ktorí ste sem náhodne zablúdili, želám krásne Vianoce a šťastný Nový rok. Veľa zdravia, lásky, radostí a síl. 

8/12/14

Fotky až teraz. Po týždni. Usoplenom. Nespavom. Náročnom.

+ naša minimalistická vianočná výzdoba vchodových dvier
+ žiariaci vianočný stromček
+ nové temperové farbičky
+ v ťažkých dňoch prepotrebná káva a tvarohový závin
+ handmade slimák zo starých pančúch
+ zima v  našej kuchyni: hliva ustricová, cereálne lístkové cesto a cvikla
+ Veronikin obrázok pre Ježiška: tancujúce deti

Bonus

Akčný týždeň to bol. Pre mňa, lebo J. bol pracovne mimo. Veru, chýbali tie dve ruky naviac. Hlavne večer pri kúpaní a nekonečnom uspávaní. Ale ako bonus sme mali aspoň auto k dispozícii, tak sme sa cez deň v rámci možností povozili. Na tancovanie do rodinného centra. Ku kamoške. Kúpiť chlieb do potravín a omrknúť vianočnú výzdobu v kvetinárstve. A potom nás všetky tri zmohli sople. "Prepánakráľa", včera to bola noc na zaplakanie. Matka cítiaca sa ako keby ju prešiel parný valec nosila na rukách na striedačku jedno, potom druhé vreštiace dieťa, prípadne obe naraz. Spala celú noc s minimálne jedným permanentne otvoreným okom a s ochrannými rukami ovinutými okolo detí ako liany v džungli. Prežili sme, už je všetko v poriadku. Dve ruky naviac sú najviac:)

Zatiaľ je to iba nádcha a bolenie kostí. Naštartovala som sa a cez deň stihla  čo-to popri deťoch aj poupratovať, nech tu máme cez víkend kultúrne, lebo neporiadok ma ubíja. Utrieť prach, povysávať, umyť podlahu, zvesiť suché a vyvešať mokré prádlo, upratať kuchyňu. Vonku pršalo, tak ma netrápili výčitky, že sedíme celý deň doma. Hrali sme sa s hračkami v detskej izbičke, pozerali rozprávky (povinne každý deň je na programe Princezná z mlyna... už mi z toho vodníka, čerta a kniežaťa naskakuje žihľavka...), čítali si knižky, pozorovali z okna drozdy, ktorých máme v záhrade neúrekom a varili litre bylinkového čaju. Zistila som, že obyčajný deň na materskej dovolenke mi rýchlejšie ubehne, ak sa stále zamestnávam - hranie sa s deťmi striedam s upratovaním, triedením, varením, pečením, kreatívnou činnosťou a do toho deti aktívne zapájam. Ide to stále lepšie a lepšie aj s Kikou.
Dnes sa mi ich poobede dokonca podarilo uspať. Škoda len, že na striedačku. Kým spala Kristínka, Veronika bdela, a keď sa mi ju konečne podarilo uspať, Kristin sa po pár minútach prebudila. Ale Veron potiahla dobré dve hodiny, čo sa mi nestalo už dlho. Predsa len, starať sa v mojom aktuálnom zúboženom stave len o jedno dieťa miesto dvoch je istý bonus.

Ale víkend bude dobrý. Zajtra zakúrime v krbe a otvoríme vínko, príde návšteva. No a v nedeľu povyťahujme z povaly všetko potrebné - vianočné. Vrátane stromčeka. Juchú, december už čaká na prahu. Strašne sa teším.

Zajtra hádam aj nejaké fotky, ak budú sily.
Pekný víkend majte:)

Z víkendu

Na Kysuciach.
Dobre bolo.
Netradične teplé novembrové počasie stvorené na prechádzky.

Z posledných dní

Vo foťáku sa mi nazbieralo snáď tisíc fotiek. Fotím odušu, ale triediť a blogovať nestíham. Dni sú náročné, Kika stále bojuje s prerezávajúcimi sa zúbkami (dva si neplánovane prerezala pri páde na riadidlá trojkolky), Veronika sa zasa nudí a treba jej vymýšľať bohatý program.
Posledné dni som nemala veľmi dobrú náladu, utápala som sa v sebaľútosti, ani neviem prečo, nemám dôvod. Len som vyčerpaná. A potom nevrlá. Asi to poznáte.
Aspoň počasie je fajn. Inokedy by som hromžila na teplý november, ale teraz, keď nemusím dievčatá babušiť a von sa dostaneme bez zložitých a dlhých príprav, som napokon rada, že je vonku pätnásť stupňov.

Čím sme žili posledné dni? Vidíte na fotkách.
,
+ večerný relax pri časopisoch (obálky sú už vianočné, všimli ste si?), snívanie a plánovanie, čo všetko na vianoce pripravím, vyzdobím...
+ dlhý čas  trávime pri hrách v detskej izbe (Veronikine obľúbené auto - žeriav)
+ včerajší obed  - tagliatelle s mäsovými guličkami a paradajkovou omáčkou, dnes boli palacinky:)
+ kúpila som si "rodinné šťastie", tak nech sa mu u nás na kuchynskom okne dobre darí
+ začali sme sezónu aromalampy, aktuálne u nás vonia kokos-vanilka
+ ruže od J., len tak pre radosť
+ úlovky z talianskych týždňov v Lidli, tie ja môžem (škoda, že sme nevyhrali ten kávovar)
+ víkendový čučoriedkový koláč (nič moc, málo čučoriedok a zvolila som naň nevhodný plech)
+ nová knižka pre baby, darček od priateľov

Pekný týždeň všetkým!

Treba vydržať

Minulý víkend bol jeden z tých úžasných, keď je vonku síce hrozné počasie, ale doma panuje pohoda. Zbierali sme v záhrade popadané lístie, poobede si zakúrili v krbe, objednali pizzu a zapíjali ju medovinou:) Taká tá obyčajná rodinná pohoda ako už dávno nie.
V pondelok návrat do reality. Kruté jesenné hmly, ktoré sa celý deň nerozplynú. Veronikina zlá nálada, žiarlivosť na sestričku, ktorá sa po čase zasa vystupňovala. Alebo je to nuda, únava, ... netuším. Treba prečkať. Frustrácia, lebo kvôli jej termínu u zubára nemôžeme ísť do materského centra "na tancovanie". Nedá sa chodiť von alebo vonku niet čo robiť. Lebo na ihrisku je všetko mokré. Vďakabohu aspoň za našu hojdačku pod strechou a bicykel. Výbuchy zlosti a vynucovanie si plačom sú u nás na dennom poriadku.Treba prečkať, však viete...
Kristínke idú zasa zúbky. Štyri naraz. Kruté noci sú to. Poriadne nespí ani jedna ani druhá a tým pádom nespí u nás vlastne nikto:) Ani cez deň u nás nikto nespí, jedine ja postojačky. Kiki visí celé noci na prsníku - fakt nepreháňam - a ja sa  ráno budím stuhnutá ako cencúľ, s boľavým chrbtom a vykrúteným krkom. Unavená ťahám celé dni a večer podráždene kričím kvôli každej "prkotinke". Treba to nejako prežiť, nepripúšťať si, fungovať, robiť jednu vec za druhou,veľmi o tom nerozmýšľať a neporovnávať sa a svoje deti s inými, lebo by ma si "piclo". Ale človek sa má našťastie stále na čo tešiť.

Vianoce v dohľadne. Ja som síce až dnes videla prvú vianočnú reklamu, ale na vianoce myslím už zopár týždňov. Hlavne na to, čo komu kúpime. Čo darovať dievčatám a čo by potešilo dedkovcov. Chcem mať darčeky "v suchu" ešte v novembri, nech sa v decembri nemusím tlačiť v obchodoch a nerviť v rade pri pokladni. Včera som objednala veľa veľa knižiek, hlavne detských a dačo aj pre seba. A dnes som kúpila ešte balík slamených ozdôb na stromček, však ten my tradične zdobíme už prvého decembra, tak aby som nič nezmeškala. Starý otec sa u nás zasa včera zastavil cestou do Bratislavy a nechal u nás dva adventné kalendáre a poriadny balík salóniek, tak sme hotoví. Našla som doma ešte dva vianočné aroma oleje, musím teda ešte zohnať nejakú aromalampu, lebo voňajú báječne, stále si chodím k nim pričuchovať. Toľko sa teším na tie sviatky, že až. Prvé v novom dome, pri zapálenom krbe, možno aj so snehom, ak sa podarí. Plánujem, čo upracem, čo navarím, čo napečiem, aké menu bude mať Kristínka, aké rozprávky by sa mohli páčiť Veronike... Pevne verím, že si aj my s J, nájdeme konečne čas a podarí sa nám v pokoji vypiť si pohár vína a posedieť pri filme na gauči bez toho, aby jeden  nás musel stále lietať k deťom. Ach jo, život s deťmi je ťažký, ale nemenila by som ani za ten svet.
Videli ste nedávno Famíliu, čo beží na estévé dvojke? Bol to úžasný diel. Názov bol "životný reštart" a tá blondínka tam v závere okrem iného povedala jednu vec... že stále čakáme, že nám bude lepšie...až deti pôjdu do školy, až odrastú, až... a to nie je správne, lebo takto budeme stále  na niečo čakať a život sa nám presype pomedzi prsty. Verte neverte, nemôžem na tie jej slová zabudnúť. Stále mi rezonujú v mysli. Niečo na tom bude.

Pár minút po dvadsiatej tretej, končím, idem spať. Majte pekný zvyšok týždňa. Hlavne  optimistický:)

Koláž

Opäť týždňové aktuality. Je to akoby forma denníka, rada nimi "listujem" späť v čase.

+ žlté chryzantémy, čo ladia s farbou domu
Kúpili sme ich v neďalekom kvetinárstve, aby nám spolu s ozdobnou tekvicou krášlili vchod do domu. Všetky domy na našej ulici majú jesennú výzdobu, my nemôžeme byť výnimkou.

+ kabát v horčicovej farbe
Po takomto som túžila snáď od strednej školy a tak keď na mňa začal vykúkať snáď zo všetkých ženských časopisov, musela som ho mať. Už je doma, visí pekne v skrini a čaká na svoju príležitosť. Zatiaľ ho chodím iba obzerať.

+ dokončená čiapka
Konečne som dokončila čiapku, ktorá mala byť pôvodne hotová ešte na konci septembra. Priadze aj dizajn výlučne na želanie majiteľky:) A začala som háčkovať "žabaciu" krikľavo zelenú čapicu pre Kiki, tak som sama zvedavá, čo z toho napokon bude.

+ dnešný koláč
Toto je koláč, ktorý voláme "mamin koláč so salkom", Mamin preto, lebo ho pravidelne robieva na vianoce a iné sviatky a nám strašne chutí. Je to príšerná kalorická bomba, ale tak raz za čas... Recept je triviálny - obyčajné piškótové cesto a na to krém z celého masla a uvareného salka (!!!), plus kokosová múčka na dozdobenie.

+ aktuálne foto výhľadu do záhrady
Záhradu sme nedávno zverili do rúk záhradníka a veruže sa činil. Vystrihal všetky stromy a kríky, vŕbu oholil úplne. Trávnik tiež dostal svoje a zdá sa mi, že teraz je ešte krajší ako v lete. Každý deň zbierame popadané listy, zima sa blíži.

+ veselá tekvica
Zopár dní nám z terasy do obývačky vysvecovala táto vysmiata tekvica, ale dnes sme ju museli definitívne zrušiť, lebo chudák splesnivela. Takže nás v najbližších dňoch čaká nákup ďalšej a s tým spojené dlabanie a vyrezávanie. Čo človek neurobí pre radosť dieťaťa, však?

Majte krásny týždeň!

Veľa dažďa tam hore na severe

Týždeň u rodičov.  Skoro celý bez  J.
Veľa spánku. Veľa času stráveného vonku. Veľa čítania a premýšľania.
Nákupy oblečenia na zimnú sezónu pre dievčatá a niečo aj pre seba.
Dobré jedlo. Dobrý vzduch.
Hrozne chladné noci. Veľa dažďa a posledné dni aj trochu slnka. Tak som tie slnečné výjavy cvakala usilovne do foťáka a vyšlo z toho, že nemám ani jednu upršanú fotku:)))

Baby

Niekoľko záberov z posledného obdobia.
Rastú ako z vody.
Málo spia. Veľa sa jašia.

Deň

Ráno regulérne zima, zarosené okná, za oknami vietor. Napokon sa z toho vykľul celkom pekný jesenný deň. Slnečný, chladný, veterný, ale príjemný.
Boli sme s dievčatami na prechádzke. Nakúpiť zopár potravín. Zbierať gaštany.
Hrali sme sa v záhrade. S mačkou. Hojdačka, Obzerali listy na stromoch, čo menia farby a o chvíľu pôjdu k zemi, ak ich nevezme vietor niekam preč.
Na obed iba tekvicová polievka s opraženými semiačkami a toastom.
Kreatívne popoludnie. Zemiakové a jablčné pečiatkovanie na výkresy. Veľa rozprávok teraz.
Nezvyčajný večer, keď Kika zaspala ešte pred šiestou. Bez večere a večerných rituálov.
Náš deň v skratke.

Všehochuť

Celá rodina prechorená. Trápime sa s ľahšou virózou - bolesťou v hrdle a plným nosom. Ale už sa to pomaly zlepšuje. 

Opäť som začala háčkovať. Ćiapka na želanie pre Veroniku, riadky pribúdajú len veľmi pomaly, ale snáď ju do konca septembra dokončím. 

A čítam. Mám rozčítanú knihu z islamského prostredia požičanú od svokry, ale nie a nie ju dočítať. Nie je zlá, len sa akosi bránim čítaniu o bolesti a násilí, tak iba kde tu v rámci večerného uspávania popri dojčení prečítam vždy zopár strán.

Inak hlásim veľký návrat k piškótam. Veronika ich jedáva najčastejšie teraz na raňajky, keď na nič iné nemá  chuť, alebo len tak pri telke ako sladkosť:) A ja si dám zopár ku Caru s mliekom.

A čo sa týka varenia, vymýšľam si stále jedlá čo najrýchlejšie na prípravu. Na foto obľúbená treska na masle s celozrnným kuskusom a wellness zeleninou. 

Ingrediencie na ďalší skvelý a rýchly pokrm - tortilla plnená zmesou bazalkového tofu a zeleninového mixu v orientálnom štýle. Milujem. Ak nemám tortillu, dám k zmesi pripravenej vo woku ako prílohu ryžu.

A blízko nášho domu som objavila (škoda, že pri hlavnej ceste) gaštanovú alej. Tak chodíme zbierať a robíme si s Veronikou dekorácie, čarujeme s nimi v detskej kuchynke a vyrábame gaštanové zvieratká.

Čo máme ešte nové?

- omaľovanú spálňu pekne na bielo

- Kristínka má nastrelené náušničky

- cez víkend sme mali na návšteve pradedkovcov, veľká to udalosť

- Veronika má opravené ďalšie dva zúbky

- mne sa zasa jeden zub ulomil

- rozbila som si obľúbený hrnček na kávu / Caro

- dievčatám dedko s ockom zmajstrovali vonku hojdačku

A nezje ma vlk?

Prší. Čo prší, leje ako z krhly. A občas sa zablysne, následne zahrmí. Asi hodinu pred polnocou. V telke nič nedávajú, signál tak či tak kvôli zlým poveternostným podmienkam vypadáva. Je mi to jedno. Som strašne unavená. Mentálne. Ale nechce sa mi spať, ani čítať knihu.
V rýchlosti čítam nové príspevky na mojich obľúbených blogoch, pozriem facebook, maily...
a premýšľam, čo bude zajtra.
Obed u sestry a švagra. V ich novom dome. Steny ešte voňajú novým náterom, nábytok obchodom.Teším sa na tú "zmenu vzduchu" a plánujem, čo zabaliť dievčatám, aby sa nenudili a nechali nás v pokoji vyrozprávať sa.

Dnešný deň bol náročný. Zamračený, upršaný. Na obed kura na smotane ktoré varil J., lebo ja som nestíhala. Mrkvový koláč som ale poobede nejakým zázrakom urobila. Teda až na záverečnú fázu vymastenia a múkou vysypania plechu, vyliatie cesta a šupnutie do rúry. To musel urobiť zasa on, kým ja som utekala uspávať totálne unavenú Kiku. Čím som si zaslúžila také totálne nespavé deti? (Vďakabohu za to, že sú zdravé. Čo sa sťažujem, že?)
Kika spáva cez deň minimálne, dá tak dve dvadsaťminútovky a to sa ešte niekoľkokrát zobudí. Ak spí nejakým zázrakom cez deň dlhšie, neviem ju zasa dostať do postele večer. No a Veron chodieva spať po desiatej a aj to ešte celú noc vykrikuje. Najnovšie máme fázu strachu o "holý život".

Mami, a zamkli ste dom? A máme zapnutý alarm? 
Mami, a nezoberie ma zlý ujo do vreca? Ani čarodejnica?
A nezje ma vlk? Alebo dinosaurus?

Takéto otázky dostávam počas hlbokej noci, prosím pekne. Takže nielenže fungujem cez deň na plný plyn, ale v noci okrem nespočetne častého kojenia musím ešte aj ukľudňovať staršie dietko. Ešteže ich mám tak pekne pokope - jednu z jednej strany a druhú z druhej:)

Ale ľúbim ich najviac na svete, aj keď sa občas posťažujem, si nemyslite zas:) Kristínka urobila v posledných dňoch toľko pokrokov. Začala regulérne štvornožkovať, ukazovať "pápá" a krásne bľabotať niečo v zmysle "ma ma" a "ňam ňam" a "ham"...  U Veroniky zasa žasnem nad jej slovnou zásobou, výbornou pamäťou s schopnosťou dať si veci do súvisu. Až rastiem od pýchy, keď si sama vytiahne dospelácku encyklopédiu, nalistuje krvný obeh a začne mi podľa obrázkov vysvetľovať, ako funguje srdce a čo sú to červené a biele krvinky.

Keby som mala pre seba - myslím IBA pre seba - jednu hodinu denne navyše, tak som najspokojnejší človek v okrese. Aby som si len tak mohla poležať vo vani a nemusela pritom minimálne dvakrát odbehnúť za neustále sa budiacou Kikou. Aby som sa mohla konečne najesť pri stole v pokoji a nie " na stojáka" bleskovou rýchlosťou. Aby som si mohla s kávou v ruke prečítať noviny a pozrieť správy.
Ono to príde. Ten čas, kedy si to budem môcť dovoliť, však ja viem. Teraz mi je smiešne, keď si spomeniem, ako ťažko som niesla stratu voľného času po narodení Veroniky. Aká som bola zúfalá, že nič nestíham. Vtedy sa mi niekto vysmieval, že potom len uvidím, keď budem mať deti dve. A naozaj. Ale upokojujem sa tým, že je to len dočasu. A zároveň skladám klobúk z hlavy pred všetkými mamami s viacerými deťmi, ktoré to berú v pohode a nerozčuľujú sa nad neporiadkom v dome a večnými nestíhačkami ako ja:)

Vyžalovala som sa a teraz hajde spať. Zajtra bude lepšie! Ak ma v noci nezje vlk:)))

Mozaika

Mozaika za posledný týždeň. Prvý septembrový.

1. prvý raz sme zakúrili v krbe, 2. pohľad do záhrady, stôl zdobí nová kvetina, 3. J. varí nedeľný obed podľa J. Olivera, 4. moja kreácia - batátové hranolky, zapečený camembert, zeleninový šalát, 5. ozdobná tekvica na kuchynskom okne, 6. úlovky z antikvariátu

A bodka.

Piatok, sviatok. Krásne počasie, tak trochu jesenné. Zrána tuhá rosa, lesknúce sa kvapky vody v tráve, celý deň veľa slnka a chladnejší vetrík fúkajúci do chrbta. Vyvešala som dve práčky na balkón, narýchlo uvarila "čínu" - tofu so zeleninou a ryžou na obed, Kristínke príkrm, kým J. pripravoval spálňu na maľovanie a vysával celý dom.
Poobede Záleská divadelná púť. Divadlo Agape s jeho Dúhovým autobusom a Veron  absolútne vtiahnutá do deja, zapájajúca sa do všetkých aktivít. Medzi deťmi je šťastná. A "roztatárená". Cukrová vata, Kofola, zmrzlina. Ihrisko, päť nových kníh z outdoorového antikvariátu, z toho jedna rozprávková. Cirkusové predstavenie, ktoré nás nechytilo.
Večer som upiekla pudingovo-jablkovú štrúdľu, J. urobil na večeru vajíčkovú nátierku. Jedla som neskoro po deviatej, keď ma prestal bolieť žalúdok z "neviemčoho". Ale pre zmenu sa mi začala zasa točiť hlava.
Momentálne som jedna veľmi unavená matka. Chýba mi energia, občas aj dobrá nálada, mám nedospaté a dávno som zabudla, čo je relax. Ťahám od rána do neskorého večera, v noci kojím a upokojujem buntošiacu Veroniku, ktorá stále rozpráva (kričí, plače,...) zo sna, kojím, ukladám na spánok jednu alebo druhú. Už to na sebe cítim. Zrádza ma fyzično aj duševno. Musím niekde dotankovať stratenú energiu. Hlavne rýchlo a efektívne. Máte tip?

Zajtra návšteva, zrejme posledná grilovačka v tomto roku. Mäsko "napácované", klobásky  a párky, syr a zelenina, všetko nachystané v chladničke. Ráno ešte kúpiť čerstvý chrumkavý chleba a ide sa. Počasie má byť také ako dnes, tak sa teším. Pre mňa je to bodka za letom, od pondelka sa budem cítiť jesenne.

Zvesela

Pár optimistických letných fotiek.

+ Kristínkine "happy" tričko
+ Veronikin zakvitnutý dom
+ správne optimisticko-krikľavý krík v záhrade (takmercelé leto zakvitnutý, úžasne voňavý, plne obsadený včelami)
+ kvety pred vchodom kvitnú ešte aj teraz
+ jablkovo-cviklová šťava, ktorú doma pijem len ja:)
+  trendy "fúzkatá" taška
+ Veronikin suvenír zo Starej Bystrice (pravidelne sa s ním rozprávame)
+ Kristínkina nová garderóba od tetičky z UK
+ skvelé bystrické slivky od kamošky

Leto

Posledné augustové noci sú chladné. Krátko pred desiatou večer schovávam dva sušiaky plné prádla pod strechu a trasie ma od zimy. V dome je ticho, prítmie, Janko lúšti pri lampe krížovky a obe dievčatá už spia. Veronika zaspala úplne nečakane o deviatej, čo sa jej nestalo už riadne dávno. Som z toho nesvoja, zvyknutá som na nekonečné večery pri hrách, rozprávkach, na vyjednávanie a vzpieranie sa, keď sa má ísť spať. Kristínka sa zasa stále mrví, v spánku otvára ústa a pýta tak mlieko. Niekedy mám pocit, že pije bez prestávky.
Aj vy máte už teraz tušenie, že leto je definitívne preč? To naše sa mi zdalo strašne ubehané, rýchle. Cestovali sme za rodinou, na chalupu, absolvovali zopár výletov, atrakcií. No nepodarilo sa nám napríklad ani raz ísť na kúpalisko. Zato sme sa odviezli parným vlakom, videli fúru všelijakých zvierat, Veronika si zajazdila na koni, vyskúšala kolotoče a púťové atrakcie od výmyslu sveta. Zjedli sme snáď tonu koláčov, zmrzliny, ovocia, absolvovali zopár grilovačiek a opekačiek, stretnutí s priateľmi, pochodili rôzne detské ihriská. Nazbierali nejaké hríby, na záhrade prvú polovicu leta oberali morušu a druhú pre zmenu maliny. Z chalupy si podovážali debničku plnú jabĺk, hrušiek, sliviek a hrozna, svokrovci nás zasa pravidelne zásobovali cuketami, tekvicami, paradajkami, uhorkami a paprikou.
Celé prázdniny som varila iba hrozne rýchle jedlá, hlavne zeleninové, nechcelo sa mi stáť pri sporáku. Upiekla som iba tri koláče (ak nerátam instantné muffiny) - slivkový s posýpkou, bábovku a makovník. Predvčerom štvrtý - pudingový so smotanou.

Ale. Toto leto bolo aj o únave, vyčerpaní, prispôsobovaní sa deťom. Málo voľného času, fúra povinností a každodenných starostí. Málo kvalitného spánku. Detské žiale, sem tam vzdor,záchvaty hnevu od únavy. Rozbité kolienka, modriny. Kikina šiesta choroba. Veronkine zúbky.
Ale. Aj o samostatnosti, o hrdosti na vlastné dieťa, ktoré sa samo rozhodlo odsťahovať do vlastnej izbičky a tam aj spávať po troch rokoch strávených v rodičovskej posteli. O odúčaní od cumlíka, ktoré bolo prekvapivo jednoduché a bez plaču. O prvých detských potýčkach a túžbe po naozajstnej kamarátke.

A vlastne aj o zvykaní si na nový domov, nové prostredie, okolie.

Leto bolo fajn. Teším  sa na jeseň. Tú mám ešte radšej.

Ošiaľ

Poznáte prasiatko Peppu a jej bračeka Toma? U nás už vyskakujú odvšadiaľ, kam sa pozriem.
Začalo to celkom nevinne jediným kliknutím na youtube a skončilo zberateľským ošiaľom mojej malej diváčky. Ešteže má dve tety v Anglicku, ktoré ju usilovne zásobujú všetkým možným s motívom Peppa Pig. Od oblečenia, cez krochkajúce plyšové hračky až po zubné kefky a pasty či muffiny v prášku.
Nestačím sa diviť a už tuším, že toto sa skončí iba ďalším ošiaľom.
Tipnite si so mnou, čo bude nasledovať. Hello Kitty? Barbie? My little Pony? ...

Letné aktuality

Leto tak rýchlo plynie. Akoby som to ani nestačila vnímať. Deň sa strieda s dňom a sú naplnené aktivitami do poslednej minúty. Vážim si, keď dievčence zaspia do pol jedenástej a ja mám zhruba do polnoci  čas pre seba. Ten nechcem plytvať na internete, znova viac čítam knihy aj dávno zabudnuté časopisy, dlho nechávam v sprche na seba padať horúcu vodu, lenivo si čistím zuby a prečesávam mokré vlasy.
Dni bývajú hektické, skoro stále rovnaké a predsa je každý niečím iný. Kolobeh starostlivosti o dievčatá, varenia a upratovania z času na čas naruší návšteva kamarátok s deťmi, rodinných príslušníkov, krátky výlet, prechádzka, zmena plánu. Tak dobre mi to padne!

Užívam si rodinné šťastie a zároveň sa tak bojím o jeho stratu - asi to dôverne poznáte. Musím s tým žiť a sú dni, keď to zvládam lepšie a dni, keď myslím negatívne a bojím sa ešte viac aj bez príčiny. Nemôžem pozerať správy, vtedy mi je lepšie, keď ani len netuším, keď tuho zavriem oči. Ale ako zavrieť oči pred tým, že kamarátkina dcérka má leukémiu? Puká mi srdce, keď na to pomyslím. O pár mesiacov mladšia od našej Veronky, neviem o tom ani písať, bolí ma to. Kým to človek iba vidí v telke, číta v novinách, berie to ako štatistiku, ale keď sa nešťastie šuchne okolo, začne panikáriť.
Pripadám si zbabelo, keď si pomyslím, že som celý minulý týždeň riešila a bála sa, ako Veron zvládne trhanie zahnisaného mliečneho zúbka a opravu ďalších troch! Dali jej "oblbovací" liek, poriešili a ona sa na všetko pamätá len veľmi veľmi matne. Zvládla to oveľa lepšie, ako som si myslela. A ja som kvôli tomu dve noci takmer nespala! Rovnako zvládla aj prvé bodnutie včelou v živote. Prišla mi ho s revom ukázať do kuchyne aj s hompáľajúcou sa včelou na ukazováku jej pravej ruky. Vraj sa chcela s včelou iba kamarátiť, tak ju priateľsky na zvítanie chytila do ruky. Musela som najprv odstrániť včelu. Potom žihadlo. A potom ranu zachladiť balíkom mrazených jahôd:) Pri hysterickom dieťati nadľudský výkon, aj som sa spotila ako kôň.

V sobotu sme boli celý deň na chalupe. Prerába sa, tak sme veľkú väčšinu času strávili vonku v záhrade medzi stromami. To vám bola lahoda. Stretli sme sa celá rodina, pokecali, pogrilovali, Kristínka šla z rúk do rúk, Veronika behala z jedného konca záhrady na druhý, po povale, pivnici, ... no energie celá kopa. Tak som si oddýchla, aj mi ľúto prišlo, že tento rok sme tam boli iba tak krátko a nie minimálne týždeň. Hádam sa tam v auguste alebo septembri ešte dostaneme.

Toľko správy z domova. Nič prevratné u nás. Ibaže žijeme rýchlo. Kika rastie. Papá prvé príkrmy, pretáča sa z chrbta na bruško a naopak, stále dookola, skúša sa plaziť a vkuse cucká materské mlieko. Veronika krásne maľuje, rada si skladá puzzle a lego, kočíkuje bábiky a pozerá Peppa Pig. Donekonečna skáče na trampolíne a po gauči. Ocko chodí do práce. Autom a niekedy na bicykli. Má na starosti záhradu a všetky opravy okolo domu. Sme rady, keď má občas voľno a  je s nami doma:) No a ja menežujem domácnosť. Starám sa, varím, upratujem, nakupujem. A je mi dobre tak, kvočka domáca som. Teda nateraz, si zas nemyslite, že naveky:)
.
Pekné leto bez strachu a starostí želám:)

Na pláži

Včera poobede Kristínka zaspala v kočíku na terase na vyše hodinku a pol, J. pozeral formulu a Tour de France, no a my dve s Veronikou sme si zatiaľ užívali "na pláži", ako ona trefne nazvala náš relax na lehátkach vedľa detskej vaničky do poly naplnenej teplou vodou. Slnko pekelne pražilo, hlavy sme mali našťastie v tieni, no precízne sme sa ponatierali opaľovacím krémom. Občas sme sa ovlažili vo vode. Občas sme si glgli vodu z pohára. So slnečnými okuliarmi na nose sme si čítali rozprávky. O troch prasiatkach. O palculienke. Adam v škole nesedel. Knižku o abecede. Občas sme si odbehli nakresliť kriedami na chodníky nejaký obrázok. Napríklad srdiečka. Veronika popri tom všetkom stihla ešte nájsť v záhrade kamaráta slimáka a natrieť ho opaľovacím krémom, kým ja som listovala v Praktickej Slovenke a zamýšľala sa nad tým, čo kreatívne by som vytvorila.
Potom sme si dali melón, zobudila sa Kika, oco dopozeral šport. Večer Veronika telefonovala babke a vážnym hlasom jej oznamovala, že sme boli na pláži.

Krásny víkend za nami!

Z oslavy

1. narodeninová girlanda plus záplava balónov, 2. najväčší darček a Veronika vo vlastnoručne zvolenom outfite (termopančuchy si vyhovoriť nenechala), 3. punčová torta, 4.skákanie na trampolíne -  najobľúbenejšia činnosť posledných dní, 5. jeden z darčekov, potešil ju asi najviac, 6. ...a grilovačkaaaa (toto je iba mizivá časť z toho, čo sme v sobotu grilovali, aby ste si nemysleli, že sme desať ľudí nakŕmili desiatimi párkami a zopár kukuricami!)

Bola to super dvojdňová párty, keďže u nás všetci spali a veruže to stálo za to:) Tri roky - koniec batoľacieho veku, bolo treba poriadne osláviť.

3.

Dnes má naša Veronika tri rôčky.
Je úžasná, milujeme ju najviac na svete!

Hore, dole...

Keď sa mladšie dieťa dokáže na chvíľu zabaviť samo "ožužlávaním" plyšovej hračky a konečne neodmieta spať v kočíku, ako celý minulý týždeň, človek stihne urobiť kopec vecí.
Obvolať stomatologické ambulancie a nájsť lekára, ktorý urgentne ale citlivo ošetrí Veronikin pokazený zúbok. Dohodnúť termín. Skočiť do lekárne, čo je na konci ulice, a nakúpiť všetko možné na vysušenú detskú pokožku a prerezávajúce sa zuby. Vyvenčiť na bicykli staršie dieťa, zakotviť na terase reštaurácie a dať si jedno latte, kým sa vyhrá na ihrisku. Uvariť jahodový puding k dukátovým buchtičkám (hotovým z obchodu). Vypratať, znova naplniť a zapnúť umývačku. Upratať kuchyňu. Zapnúť práčku a následne vyvesiť jednu várku voňavého prádla. Urobiť girlandu na V. narodeninovú oslavu, ktorá bude v sobotu. Pozisťovať, aká čokoláda sa vlastne dáva do čokoládovej fontány. Odpísať na všetky správy. Poliať kvety. A vysypať smeti. Telefonovať s mamou a mužom. Obrať v záhrade zopár malín. Zahrať sa s Veronikou na obchod, vymaľovať spolu obrázok a pozrieť si rozprávku.
No a večer keď obe zaspia skoro ako už dávno nie, konečne vybrať fotky, ktoré chcem dať vyvolať, požehliť zopár vecí a pozašívať dierky na detskom oblečení.

Všimli ste si, koľko toho stihnete urobiť za jeden deň? Je to celé kvantum činností a dobre vykonanej práce. Aspoň dnes mám taký pocit, no sú pochopiteľne a dni, kedy to nefunguje a na obed sú deti ešte v pyžamách a ja strapatá, neumytá, dom ako po výbuchu... vtedy ma premáha frustrácia a nepokoj. Poznáte to? Vždy si poviem, že si to nebudem všímať, ale aj tak podľahnem vlastnej nálade. Dni ako na hojdačke. Hore a dole, stále dookola.

Leto na dosah ruky

Leto je o pár dní oficiálne tu! Osobne neznášam horúčavy, stačilo by mi príjemných dvadsaťpäť stupňov celé leto, občas dážď, občas dobrá búrka. Ale teším sa na všetko to ovocie, hríby, vodu,  grilovačky, návštevy, výlety, pikniky. 

V pondelok sme začali s Veron a Kiki piknikovú sezónu v parku, v sobotu bude prvá veľká grilovačka u známych spojená s oberaním čerešní, budúcu sobotu oslavujeme Veronikine narodeniny. Príde celá rodina a budú u nás aj spať, podaktorí zostanú aj zopár dní. Pekne nám to leto začína, veľmi sa teším:)

Len ružová to môže byť...

Všetky farbičky sú z jednej sady. Hádajte, ktorou sa u nás maľuje najviac?

Úroda

Pred slnkom zavretí doma. Stiahnuté žalúzie, pozatvárané okná. Ale konečne vidno na nebi aj nejaké kopovité oblaky. Žeby búrka? Bodla by po toľkej spare. Záhrada volá po daždi, skutočnom, hoci každý večer zapíname závlahu. Moruša dozrieva vo veľkom, každý deň trasieme do plachty. Jeme, mrazím ju, zavárať si pri dvoch nespavých deťoch netrúfam.Skúsim aj nanuky, aj bublanina z nej bude.

Obyčajný deň

Obe dievčence choré. Veronika má od stredy antibiotiká, Kristínka ochorela až teraz v sobotu. V nedeľu ráno pohotovosť, aby sme sa presvedčili, že jej to našťastie "nesadlo" na priedušky. Včera som J. odvolala z práce kvôli Kristínkinmu úpornému kašľu. Opäť lekárka, opäť sme sa uistili, že ide iba o akúsi nepríjemnú zadnú nádchu, keď sa hlieny nedajú odsať a stekajú do hrdla, preto ten strašný kašeľ. Ja mám tiež nádchu a celkovo sa cítim pod psa. Dnes je už ale lepšie.

Počasie je celkom fajn, navarila som, poupratovala, dala prať jednu práčku, poprechádzala sa s dievčatami po záhrade, naučila Veroniku rozlišovať medzi ihličnatými a listnatými stromami, ochutnali sme morušu, ktorú už treba začať oberať... Kiki teraz spinká vonku v kočíku, s Veronikou sme ešte pred chvíľou  riešili nejaké úlohy z pracovného zošita, čítali si Včielku a teraz pozerá Jim Jam. Mňa zatiaľ čaká hora prádla z dvoch sušiakov na triedenie. Idem si dať kávičku a niečo sladké na nervy a pustím sa rýchlo do roboty, kým ešte bábätko spinká.

Majte pekný deň!

Krstiny

Z krstín. 18. mája.
Rovnaký kostol, rovnaký kňaz ako pri Veronike.
Rovnakí krstní rodičia, rovnaké zloženie príbuzných.
Slávnostný obed v reštaurácii. Punčová torta, dobošové rezy a špice s likérom.
Jedna z dvoch anjelok (objednané zo Sashe), ktoré dievčatá dostali od krstnej mamy. Každá tú svoju.

Kristínku sa mi pred krstinami nepodarilo uspať a tak unavená celý obrad v kostole preplakala. Obed a následnú oslavu ale pokojne prespala v kočíku. Pre Veroniku bol krst rovnako zážitkom, niečo nové a zaujímavé. Celkovo sa teraz veľa zaujíma o to, kto je to "Ježiško", kde býva a čo robí, kam idú tí, čo zomrú a podobne. Je to ťažké vysvetľovať jej. Ťažšie ako rozdiel medzi chlapčekom a dievčatkom a tým, odkiaľ sa berú bábätká:)

27/05/2014

Foto z nedele. Olovrant pre maróda.
Na vianočnom podnose:)
Veronika teplotovala a prespala aj cez deň päť hodín vkuse!
Choroba sa jej aktuálne preklápa do nádchy a produktívneho kašľa, tak uvidíme, čo bude.

V novom

Dlhšie som sa neozvala. Sťahovali sme sa a napokon boli dva týždne bez internetu, kým nás v piatok prišli zapojiť.

Je tu krásne. Od prvej chvíle sa tu cítim doma, ale každé ráno sa ubezpečujem, že sa mi to všetko iba nesníva. Nádherné bývanie, úžasná záhrada. Zrazu máme domáce zvieratko - teda aby som to uviedla na pravú mieru: chodí k nám susedovic mačka, zopár jahôd a malín na záhrade, morušu s miliónom plodov, ktoré práve dozrievajú, drozdy skackajúce každé ráno po trávniku... veľa priestoru dnu i vonku. Dá sa naboso behať po tráve, podvečer grilovať alebo len tak pri víne sedieť na terase, v podkrovnej spálni počúvať, ako dážď bubnuje po streche, prechádzať sa pri blízkom Malom Dunaji, vybehnúť si do milej rodinnej reštaurácie na druhom konci ulice, do preslávenej cukrárne, do parku...

Dnes u nás bola na návšteve moja sestra a skonštatovala, že po dvoch týždňoch to u nás vyzerá dokonale "zabývane". To tvrdili aj moje kamarátky, čo tu boli tiež pred pár dňami na obhliadke. Veronika je nadšená z vlastnej izby, zo záhrady, z mačičky, z toľkého priestoru a nových možností, nových kamarátov. Čo sa týka Kristínky, netuším do akej miery vníma sťahovanie a nový domov, ale tvári sa spokojne. Jediné negatívum je, že nám výrazne pribudlo upratovania a bežných starostí okolo údržby domu a záhrady. Ale to sú iba maličkosti.

Z domova

Popoludňajšia siesta. Čokoládové bonbóny.  Klebetník. Vanilkový roiboos v novej šálke, ktorá bola pribalená ku káve a veľmi sa mi páči. Nielen mne, aj Veronike, ktorá si ju privlastnila na kakao:)

Týždenný nákup potravín. Kupujem takmer každý týždeň úplne rovnaké potraviny. Osvedčené, overené. Nakupujem rýchlo, cez internet, večer, keď dievčatá zaspia. Na druhý deň mi nákup privezú až pred dvere. Milujem to. Viac info TU.

 Súrodenecká láska kvitne.

Testovačka nových plaviek. Vletela v nich rovno do vane loviť ryby v lavóre s namočeným prádlom. Musela som to cvaknúť.

Štvrtok. Čakanie na búrku v bodkovanom outfite.

Majte pekný týždeň:)

Poveľkonočne

Veľkú Noc sme strávili na Kysuciach. Boli sme tam po štyroch mesiacoch (!), prvý raz s Kristínkou. Ako dobre mi padlo toľko rúk! Mala som toľko voľného času, že som nevedela čo s ním. Janko sa mi síce smeje, že som preležala sviatky na gauči, ale v skutočnosti som si výborne oddýchla. Konečne som mala čas na seba. Prečítala som si zopár časopisov, všetky možné blogy, po polroku si nalakovala nechty, dlho a hlavne bez asistencie sa sprchovala, v pokoji raňajkovala, obedovala aj večerala, a za jedno popoludnie uháčkovala Veronike jarnú čiapku, ktorá je jej napokon malá. Tak putuje do skrine a bude tam dovtedy, kým ju nevytiahnem pre Kristínku.

Od utorka sme zasa doma. Až mi ľúto Veroniky, keď po dňoch, ktoré celé trávila vonku, musí byť s nami zavretá doma a zabávať sa často sama. Kristínka ako naschvál máličko spí, vkuse sotva trištvte hodinku, no najčastejšie na rukách maximálne dvadsať minút. Nechce spať ani vonku v kočíku, naše prechádzky sa končia predčasne, keď sa s veľkým plačom jednej aj druhej poberáme domov. Och, teším sa, že čoskoro vytiahnem mei tai, lebo šatkovanie sa nám akosi nedarí. A teším sa na to, že keď sa presťahujeme, Veronika si hocikedy môže vybehnúť z obývačky rovno do záhrady:) a nemusí sa prispôsobovať sestričke. Lebo keďsa venujem jednej, mám výčitky, že sa nevenujem druhej a naopak.

Večer, niečo po deviatej. Popíjam si víno a zajedám ho kúskom syra. Sama, lebo J. sa zotavuje z črevnej chrípky. Veronika spinká v spálni, Kristínka v obývačke vedľa mňa. Dnes zaspali skoro, tak mám čas pre seba. Celý deň popŕchalo, vzduch intenzívne vonia vlhkosťou a zeminou, čo sa na balkóne mieša s vôňou aviváže. Plný balkón vypratého prádla. A takmer "hotový" špenát, čo sme nedávno s Veronkou nasadili. Už iba pooberať lístky a mixnúť ich s banánom a trochou vody. Mám rada ten náš balkón. Ráno veľakrát vedú moje prvé kroky tam, aby som sa nadýchla čerstvého vzduchu a pozrela sa, aké je vlastne počasie. Bude mi chýbať, rovnako ako celý byt, ale o tom až neskôr...

Vyšlo slnko

Nebudem sa pred vami hrať na hrdinku. Po dvoch ťažkých dňoch, keď na striedačku plakalo buď jedno alebo druhé dieťa, dnes chvalabohu zasa vyšlo slnko a je dobre. Včera som na tom už bola tak zle, že som si večer poplakala s nimi. Lebo to, že bábätká plačú, mi je známe,... ale to že celý deň a kde-tu aj v noci zúfalo plače a drží sa ma ako kliešť aj takmer trojročné dieťa, ma zarazilo. A trocha vystrašilo... či ju niečo nebolí. Pokazené zúbky? Sťažovala sa aj na ne. Alebo bruško? Hlava? Prečo je zrazu na mne nalepená ako kliešť a plače skoro bez prestávky? Niečo stále rozpráva, ale pre plač jej nerozumiem. Cumlík stále v ústach a to sme ju od neho už konečne chceli odučiť. Žiarli na mladšiu sestričku?

Neviem. Nechala som Veroniku, nech sa ma v noci drží rukami  aj nohami a Kristínku som zatiaľ  šupla do jej postele. Spala pokojne, ale držať sa ma neprestávala. Napokon sa zobudila s dobrou náladou a ja pevne verím, že to - nech to bolo čokoľvek- je preč. Definitívne.

Dnes nám je dobre. Takmer celý deň bola u nás moja dobrá kamarátka a keď sa človek o starosti a strachy podelí, hneď sú menšie. A oproti starostiam a strachom iných možno niekedy banálne. 

Znova pár záberov z posledných dní aj s mojím komentárom:

Veronika mi pravidelne vonku nazbiera kytičku púpav.  Škoda,že hneď zvädnú a nedožijú sa ani príchodu domov.

Kamarátka dnes podonášala kopec krásnych darčekov pre dievčatá aj pre nás. Francúzske šampanské, Rafaello, sušienky v úžasnom kufríku a to všetko nabalené v štýlovej taške. Je krásna, budem ju nosiť po uliciach a schovávať ju pred deťmi:) Mimochodom, čo sa týchto maslových sušienok týka, nedávno som o nich - originálnych škótskych shortbread - videla dokument a pri ňom premýšľala, či ich niekedy budem mať možnosť ochutnať. A aha ho! Priniesla mi presne tú značku z dokumentu! Stalo sa niečo podobné aj vám?  Mne sa stáva pravidelne, že si niečo želám alebo sa mi niečo páči, a potom si to ku mne celkom nečakane nájde cestu, aj keď som na to už dávno zabudla. 

Piekli sme s Veronikou štrúdľu s vanilkovým pudingom a jabĺčkami podľa receptu Adriany Polákovej z Lidl letáku. Je výborná, určite vyskúšajte.

Veronika stále kreslí a maľuje. Aktuálne už aj temperovými farbami. Najviac ju baví ich miešanie na palete.

Naša skromná veľkonočná výzdoba. Zajačik z minulého roka, zopár vajíčok na slame a čokoládové figúrky. Od svokry sme dostali krásne, ručne maľované morčacie vajíčka, no zatiaľ ich nemáme kam zavesiť. Treba nazbierať prútiky.

Kristínka. Tak rýchlo mi rastie pred očami! Dnes som zistila, že sa začína nádherne nahlas smiať. Krásne klokotavo bábätkovsky.

Majte krásny víkend!

Obyčajné dni

Fotky z posledných dní.

Kristínka dorástla do darovaných červených papučiek. Mozartkugeln, ktorým tak ťažko odolať. Bazalkové tofu so zeleninou a ryžou včera na obed. Zasa nová plastelína s príslušenstvom. Veronikina mini bábovka, ktorú sme piekli spolu s klasickou verziou k čaju v nedeľu popoludní. A napokon krásne rozkvitnuté repkové pole.
Dni plynú úplne obyčajne. A tak je to dobre. Všednosť dní ma zvláštne upokojuje. Mám rada rutinu, zaužívané rituály, keď ich nič nenarúša. Zasa sme ich po čase našli, zžili sa definitívne ako štvorčlenná rodina. Je nám spolu tak dobre, až sa to bojím napísať, aby som nič nezakríkla. Milujem svoju rodinu.

Navyše sa nám plní  jeden z veľkých snov. Ten o bývaní vo vlastnom dome. Ak všetko dobre pôjde, už o pár týždňov sa budeme sťahovať do väčšieho. Budeme mať záhradu. A krb. A viac izieb. Teším sa na budúcnosť, ktorú si maľujem sýto ružovou farbou. Držte palce!   

Pán Brambora

Pán Brambora z Peppa Pig vo Veronikinom podaní. Šikulka!

Samé kvety u nás doma

Kvety nájdete u nás tradične na stole vo váze,  na parapetách samozrejme, na balkóne, obrazoch, oblečení, hračkách... no a vyrábame ich aj z papiera či plastelíny. S nimi je veselo:)

Prišla k nám jar

Jar je už aj oficiálne tu, tak bolo načase pustiť sa do roboty. Popresádzať izbové rastliny, zveľadiť balkón. V hlave túto myšlienku nosím už snáď od februára, ale zrealizovať to bolo trochu ťažšie. Však viete:) Konečne sa mi minulý týždeň podarilo zabehnúť do kvetinárstva a kúpiť substrát. No a ten až do dnešného dňa čakal na balkóne. V kvetinárstve sme si s Veronikou kúpili každá ešte jeden malý kvietok pre radosť a aj tie nám teraz skrášľujú balkón.

Dnes dopoludnia som si konečne našla trochu času aj na môj plán, kým Kristínka spala na balkóne a Veronika sa obšmietala okolo mňa. Tak  som ju zapojila do práce, lebo záhradníčenie sa jej veľmi páči. V zime dostala od mojej sestry knižku o pestovaní bylín a zeleniny (predstavila som ju na svojom "tvorivom" blogu) a tak sme podľa knihy odkladali každý jeden malý kelímok od jogurtu, aby sme ich mohli použiť ako miniatúrne črepníky a zasadiť do nich semienka. Podľa "návodu" v knihe dnes do nich zasiala špenát a bazalku a vyrobili sme si aj veselé zapichovátka, ktoré doslova oživili celý balkón. No a kým ona sadila, ja som rýchlo popresádzala aspoň zopár izbových kvetov. Všetky som nestihla, tak pokračujeme nabudúce.

Usoplený deň

Včera sme strávili úžasné predpoludnie vonku a popoludnie zasa na návšteve u známych. Už poobede som si všimla, že Veronika soplí, ale nepripisovala som tomu význam, keďže krátko predtým plakala. Večer už mala plný nos a noc bola zlá. Často sa budila na to, že nemôže dýchať, plakala, kričala, ani za ten svet sme jej nevedeli do nošteka nakvapkať kvapky. Však viete, o čom je reč:) 

Dnes už soplí a  kýcha ostošesť, tak sme pre istotu zostali celý deň doma v teple. Verím, že je len prechladnutá a nenastúpi u nej horúčka, no ešte viac verím, že to od nej neschytá Kristínka. Lebo plný nos u dojčaťa, ktoré nevie dýchať ústami, je katastrofa. 

Deň trávime pri hre, čítaní, pozeraní a počúvaní rozprávok, v kuchyni. Čajíčkujeme vo veľkom. Pacientke som na želanie uvarila "cestovinku" - zeleninovú polievku na spôsob minestrone s grahamovými mušličkami a "upiekli" sme spolu tvarohové mištičky s lesným ovocím.