Včera sme strávili úžasné predpoludnie vonku a popoludnie zasa na návšteve u známych. Už poobede som si všimla, že Veronika soplí, ale nepripisovala som tomu význam, keďže krátko predtým plakala. Večer už mala plný nos a noc bola zlá. Často sa budila na to, že nemôže dýchať, plakala, kričala, ani za ten svet sme jej nevedeli do nošteka nakvapkať kvapky. Však viete, o čom je reč:)
Dnes už soplí a kýcha ostošesť, tak sme pre istotu zostali celý deň doma v teple. Verím, že je len prechladnutá a nenastúpi u nej horúčka, no ešte viac verím, že to od nej neschytá Kristínka. Lebo plný nos u dojčaťa, ktoré nevie dýchať ústami, je katastrofa.
Deň trávime pri hre, čítaní, pozeraní a počúvaní rozprávok, v kuchyni. Čajíčkujeme vo veľkom. Pacientke som na želanie uvarila "cestovinku" - zeleninovú polievku na spôsob minestrone s grahamovými mušličkami a "upiekli" sme spolu tvarohové mištičky s lesným ovocím.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára