Viac takýchto dní

Desať hodín večer, ležím v posteli pri dievčatách, ktoré zaspali iba nedávno, a ťukám si do klávesnice.Vonku chumelí, fučí vetrisko, radšej ani nohu nevystrkovať z domu. Dnes som bola úprimne rada, že sme víkend trávili doma a neboli niekde na cestách. A že to bol fajn víkend. Odkedy Kika chodí, všetko je akosi ľahšie. Aj navariť sa dá, aj trošku upratať, aj si trošku oddýchnuť, aj chrbát ma menej bolí... Treba síce mať oči na stopkách, lebo zalezie a vylezie hocikam a ľahko sa udrie, prípadne si vloží dačo nejedlé do úst, ale rozhodne je to väčšia pohoda, ako keď som ju nosila celé dni na rukách a všetko som robila jednou rukou. Pomaly ale isto zasa nadobúdam svoju slobodu. Ak máte malé deti, určite ma chápete. Nechcem, aby to vyznelo sebecky, ale už sa neviem dočkať, kedy budem mať viac času sama na seba.

Konečne som dočítala štós rozčítaných časopisov, vytriedila ďalšie zásuvky, povyhadzovala kopec nepotrebných vecí, vyprala tri práčky, pozalievala kvety, ...jednoducho produktívne dni. Aj energie mám akosi viacej, tak nech sa ma drží zubami nechtami, treba ju ako soľ.
Tento víkend bol naozaj pokojný, v rodinnom duchu, pekne doma pri kozube. Veľa sme sa hrali,veľa sme s dievčatami tvorili, J. upiekol s Veronikou výbornú malinovú bublaninu a konečne sme dali dole z balkóna vianočnú výzdobu. Na obed bola lepenica - kapusta, zemiaky a opečená slaninka, nevedeli sme sa dojesť. Tak dobre mi to padlo! Hlasujem za viac takýchto dní.

Vďaka tomu, že celý týždeň mrzlo, máme na záhrade stále snehuliaka. Už nevyzerá tak fešne, ako na tejto fotke, vypadli mu gombíky a vietor mu odniesol klobúk, ale stále tam je. Od utorka má prísť oteplenie a ja chcem strašne veriť, že už definitívne. Neviem sa dočkať jari, teplých dní, kedy odhodím zimné overaly. Na záhrade sa nám už zo zeme tlačia nejaké cibuľoviny, ale neviem ich identifikovať, lebo sme sa sem sťahovali až v máji, tak to bude prekvapenie, čo nám napokon vykvitne. Teším sa, teším na marec.