More "dáme" budúci rok.
Tatry nesklamali. Krásne, majestátne, človek má pred nimi rešpekt. Iba ticho pozoruje a zhlboka dýcha. Kochá sa pohľadom a výhľadmi. Aj by to robil donekonečna, keby ho pri tom tie deti furt nevyrušovali. Bola to rodinná dovolenka so všetkým, čo k tomu patrí. Decká si ju užili do sýtosti... všetky tie ihriská a detské atrakcie v celom Smokovci, hračky v herni penziónu, kde sme bývali, vláčik či električka premávajúca sa rovno pod našimi oknami, divadielko v Grand hoteli, čľapotanie sa v bazéne, v perličkovom kúpeli, bylinková sauna a Kneippove kúpele nôh, nezdravé jedlá a kopec sladkostí... a túry absolvované v pohodlí nosiča. Sem tam pár krokov peši, aby sa nepovedalo. Aj tak dobre.
Rodičia unavení ako kone. Lebo nosiť dieťa v nosiči po horách s krvavými otlakmi na malíčkoch nie je sranda. Lebo kým si ono počas túry pekne spalo, rodič "makal" a potom doružova vybuvané dieťa bolo treba ešte do večera zabávať. A ani v noci z toľkých zážitkov nevedelo pokojne spať. Ale aj tak dobre. O rok bude ešte lepšie.
Určite sa zas vrátime na rovnaké miesto. Do penziónu Villa Krejza, lebo ten nám učaroval. Novučičký, čistý, úžasne zariadený s nádychom vintage, skvelí majitelia, skvelá rodinná atmosféra. Herňa pre deti, vonku ihrisko, zastávka električky rovno pod nosom, využili sme aj možnosť požičať si kočík a plávacie koleso a vankúšiky (dá sa aj nosič). Priestranné a zároveň útulné izby, veľký balkón so záplavou muškátov a výhľad priamo na Lomnický štít. Aaaach, krása nesmierna:)
Tu spomínaný výhľad na Lomnický štít. Bola to slasť neskoro večer stáť na balkóne a pozerať sa na v ďalekej diaľke blikajúce svetielko na vrchole štítu.
Kto chcel, mohol si za poplatok požičať v neďalekom Grand hoteli takýto krásny vintage bicykel a prejazdiť na ňom celý Smokovec.
Ihriská boli povinná jazda:)
Wellness sa deckám veľmi páčil. Zimomriavky, modré pery, drkotajúce zuby a rozmočená pokožka na prstoch, ale z vody sme ich ani za ten svet nevedeli nijako vytiahnuť. Bylinková sauna ich ale nezaujala, zato Kneippove kúpele boli topk. Veď komu by sa nepáčilo chodiť po kamienkoch namočených v rôzne teplej vode? Keď ich začali odtiaľ vyhadzovať, prehadzovať sem a tam a do vody si namiesto kráčania sadať, už aj som tento wellness ukončila a pratali sme sa na izbu.
Krása nesmierna, táto studená voda. A ten hukot, keď vlastného slova nebolo počuť!
Mladý muž nesie na chrbte vyše šesťdesiat kíl a ešte sa pri tom aj usmieva. Moja poklona, pane:)
Ja nesiem na chrbte niečo vyše desať kíl a vôbec sa pri tom neusmievam. Na malíčkoch otlaky ako hrom, pomaly sa mi už nedá chodiť. Do penziónu som napokon došlapala bosá. A to vám len bola úľava!
