4 už

Moje staršie dieťa má štyri roky. Neverím!
Ako to písala tá Gretchen Rubin? ...že Dni sú dlhé, ale roky sú krátke? Presne.
Kedy sa mi ten čas presypal pomedzi prsty?

Je z nej už veľká kočka.
Okatá, nohatá a rukatá. Výrečná, s dobrou slovnou zásobou. Papuľnatá ako hrom, argumenty jej nikdy  nechýbajú. Trochu ustráchaná v nových situáciách. S obrovskou dávkou kreativity a fantázie.
Miluje šaty. Zázračný ateliér. Punčové koláče. Knižku o  dievčinke Julke. Počítač a youtube. Ľadovú kráľovnú.
Magickú pastelku, čo kreslí všetkými farbami. Ihriská s tunelmi, preliezačkami, domčekmi a pieskom. Rada počúva rozprávky v aute.
Málo spí. Veľa sa jaší. Zjedla by najradšej tonu sladkostí denne.
Každý deň mi niekoľkokrát povie, ako ma ľúbi.

Aj ja ju.
A ani nevie, ako mi je ľúto, keď sa jej nemôžem venovať, hoci by ma práve v tom momente veľmi chcela iba pre seba. Ako ma trápi, keď som občas nespravodlivá a na chvíľu podľahnem ilúzii, že je predsa staršia a rozumnejšia ako jej mladšia sestra, tak sa tak musí aj správať. Alebo ju odbijem s tým, nech sa zabaví sama, lebo ja už nevládzem a chcem si oddýchnuť. Poznáte to?

V každom prípade si želám len to, aby bola zdravá a šťastná. Nič viac netreba.

Veronika, ľúbime ťa:)