Na horách

Tohoročná dovolenka sa vydarila. Pôvodne sme zvažovali, že "dáme" Chorvátsko alebo Taliansko, jednoducho more, ale napokon som tento plán zavrhla a radšej sa priklonila k Vysokým Tatrám. Naposledy sme tam boli pred troma rokmi, keď mala Veronika sotva rok, najvyšší čas ísť znova.
More "dáme" budúci rok.

Tatry nesklamali. Krásne, majestátne, človek má pred nimi rešpekt. Iba ticho pozoruje a zhlboka dýcha. Kochá sa pohľadom a výhľadmi. Aj by to robil donekonečna, keby ho pri tom tie deti furt nevyrušovali. Bola to rodinná dovolenka so všetkým, čo k tomu patrí. Decká si ju užili do sýtosti... všetky tie ihriská a detské atrakcie v celom Smokovci, hračky v herni penziónu, kde sme bývali, vláčik či električka premávajúca sa rovno pod našimi oknami, divadielko v Grand hoteli, čľapotanie sa v bazéne, v perličkovom kúpeli, bylinková sauna a Kneippove kúpele nôh, nezdravé jedlá a kopec sladkostí... a túry absolvované v pohodlí nosiča. Sem tam pár krokov peši, aby sa nepovedalo. Aj tak dobre.
Rodičia unavení ako kone. Lebo nosiť dieťa v nosiči po horách s krvavými otlakmi na malíčkoch nie je sranda. Lebo kým si ono počas túry pekne spalo, rodič "makal" a potom doružova vybuvané dieťa bolo treba ešte do večera zabávať. A ani v noci z toľkých zážitkov nevedelo pokojne spať. Ale aj tak dobre. O rok bude ešte lepšie.

Určite sa zas vrátime na rovnaké miesto. Do penziónu Villa Krejza, lebo ten nám učaroval. Novučičký, čistý, úžasne zariadený s nádychom vintage, skvelí majitelia, skvelá rodinná atmosféra. Herňa pre deti, vonku ihrisko, zastávka električky rovno pod nosom, využili sme aj možnosť požičať si kočík a plávacie koleso a vankúšiky (dá sa aj nosič). Priestranné a zároveň útulné izby, veľký balkón so záplavou muškátov a výhľad priamo na Lomnický štít. Aaaach, krása nesmierna:)

Tu spomínaný výhľad na Lomnický štít. Bola to slasť neskoro večer stáť na balkóne a pozerať sa na v ďalekej diaľke blikajúce svetielko na vrchole štítu.

Kto chcel, mohol si za poplatok požičať v neďalekom Grand hoteli takýto krásny vintage bicykel a prejazdiť na ňom celý Smokovec.

Ihriská boli povinná jazda:)

Wellness sa deckám veľmi páčil. Zimomriavky, modré pery, drkotajúce zuby a rozmočená pokožka na prstoch, ale z vody sme ich ani za ten svet nevedeli nijako vytiahnuť. Bylinková sauna ich ale nezaujala, zato Kneippove kúpele boli topk. Veď komu by sa nepáčilo chodiť po kamienkoch namočených v rôzne teplej vode? Keď ich začali odtiaľ vyhadzovať, prehadzovať sem a  tam a do vody si namiesto kráčania sadať, už aj som tento wellness ukončila a pratali sme sa na izbu.

Krása nesmierna, táto studená voda. A ten hukot, keď vlastného slova nebolo počuť!

Mladý muž nesie na chrbte vyše šesťdesiat kíl a ešte sa pri tom aj usmieva. Moja poklona, pane:)

Ja nesiem na chrbte niečo vyše desať kíl a vôbec sa pri tom neusmievam. Na malíčkoch otlaky ako hrom, pomaly sa mi už nedá chodiť. Do penziónu som napokon došlapala bosá. A to vám len bola úľava!