Ako sme (skoro) cestovali k moru

Grécko, Evia

Povedali sme si, že by bolo fajn, po šiestich rokoch tento rok znova vidieť more. Nič nám nebránilo v tom, vidieť ho i doteraz, ale poznáte to -  dovolenka s maličkými deťmi nie je dovolenka. A ak má niekto iné skúsenosti, tak mu zo srdca blahoželám! Vážne sa nám nechcelo ťahať niekoľko (prinajlepšom) stoviek kilometrov naše deti len preto, aby sa vyčľapkali v slanej vode. Keď som si predstavila tie tony batožiny, strastiplnú cestu a svoje predstavy doplnila o skúsenosti z výletov a návštev príbuzných, rýchlo som na more radšej zabudla. S J. sme vždy skonštatovali, že to, čo ich najviac zaujíma, sú aj tak iba zvieratká, ihriská, zmrzlina, hranolčeky a voda  -  akákoľvek. Najlepšie síce bazén s tobogánom, ale keď nie je, uspokoja sa aj s umývadlom. Bublifuk je tiež vítaný bonus. Žiadna kultúra, žiadne reštaurácie a kaviarne, žiadne spoznávanie architektúry cudzích miest, žiadne povaľovanie sa na pláži. A hlavne žiadny oddych, nedajbože spánok!

Deti ale rastú a ja som konečne dospela do štádia, že si viem tú dovolenku pri mori možno aj predstaviť. So všetkým - aj s tou niekoľkohodinovou cestou autom (letecky si z viacerých dôvodov zatiaľ netrúfam), aj s tonou batožiny, aj s nepredvídateľnými okolnosťami, náladami a výstrelkami našich dievčat.
Ako mladý zaľúbený párik sme si dovolenku vybrali vždy tak dva dni pred odletom, tak som sa teraz nádejala, že zarezervovať hotel v Chorvátsku mi v apríli úplne stačí. Chyba lávky!
Jednak som nerátala s tým, že kvôli situácii vo svete sa celá Európa pohrnie na dovolenku práve do relatívne bezpečného Chorvátska a akosi mi nedoplo ani to že Chorvátsko nie je tak zaplavené hotelmi ako napr. Turecko, skôr tu prevládajú apartmány a ubytovanie v súkromí.

Po niekoľkodňovom intenzívnom hľadaní hotela aspoň strednej triedy v blízkosti peknej pláže s dobrým vstupom do mora, s polpenziou, nejakým vodným svetom, ihriskom, dobrou kuchyňou, s wifi na izbe, a nie ďaleko od civilizácie sme to vzdali. Našli sme síce zopár hotelov, ktoré spĺňali všetky naše kritériá, ale tie sú na celé leto už teraz beznádejne obsadené! Nájsť izbu pre štvorčlennú rodinu by bol priam zázrak:) O cenách radšej pomlčím.

Priznávam, aj som niekoľko dní smútila, že tento rok zasa nič, ale možno dobre tak. Obávam sa, že Chorvátsko bude v lete naozaj praskať vo švíkoch. V každom prípade to hlásajú na všetkých spravodajských portáloch, čítam o tom v novinách, hovoria o tom v rádiu. A predpokladám, že to tak naozaj bude. Pri predstave preľudnenej pláže, promenády a zápchy na diaľnici som vlastne aj rada, že ostávame doma.

Ideme definitívne do Tatier. Do nášho obľúbeného penziónu. Tretíkrát po sebe. Keď som to prezradila dievčatám, výskali od radosti. A že či bude aj salaš Krajinka a kúpalisko a herňa a ihrisko a kopce? Ako málo im ku šťastiu stačí!
Ubytovanie máme zarezervované, aktuálne plánujeme, kam všade pôjdeme. A ja musím, hoci trochu zahanbene priznať, že sa mi celkom uľavilo. Nie som dobrodružnej povahy, mám rada pohodu, a možno mi v kútiku duše aj odľahlo, že nemusím s dievčatami cestovať také diaľky. Chápete ma?a