Najnovšie úlovky z knižnice. Konečne sme sa tam po dvoch mesiacoch dostali. Ja štyri knižky, deti päť.
Obed. Varil J. Úprimne, mám rada dni, keď nemusím variť.
Nákupy. DM a Lidl. Pečiatky na sušienky sú skvelé, dostali sme za body v drogérii, v Lidli zasa tri cd s rozprávkami za zvýhodnenú cenu.
Aktuálne každovečerné čítanie pred spaním pre baby. Tie knižky už poznám naspamäť.
Objavila som čokoládu na pitie. Navyše v krásnom balení aj s metličkou na miešanie. Ideálne na dlhé zimné večery.
Slané cesto. Pokúšali sme sa z neho urobiť vianočné ozdoby. Kika tie svoje komplet natrela čiernou farbou:)
A napokon výzdoba. Doma aj v dedine.
Vianočný veniec si k nám sám našiel cestu:) To som v piatok bola Veroniku vyzdvihnúť zo škôlky a pár sekúnd po tom, ako sme sa vrátili domov, začala nariekať a robiť scény, že boli zo škôlky na prechádzke a že ona videla plot, na ktorom viseli nádherné vianočné vence na predaj. A že chce biely s vtáčikom. Že ho musí mať, že naň stále myslí. Že by sa mi tiež ukrutne páčil. Moje nervy. Dieťa sa mi medzi dverami hádzalo o zem, vzlykalo a chystalo sa na útek. Moje pedagogické vysvetľovanie nezaberalo. Ani psychologické finty. Späť do dediny hľadať dom, na ktorom visia vence, sa mi už vôbec nechcelo. Nakoniec som ju presvedčila, aby mi nakreslila, ako veniec vyzeral. Nakreslila. Aj sme ho na internete hľadali. Nenašli. No depka strašná!
Napokon mi napadla spásonosná myšlienka. Nakukala som jej, že teta vence isto bude predávať na vianočných trhoch, kam sme sa cez víkend chystali. A predstavte si, naozaj! Bol tam:) A nikto ho nekúpil. Počkal si na našu Veroniku:)
Teraz nám visí striedavo na dverách a v detskej izbe, kam si ho pravidelne vláči, aby sa s ním pomojkala. Ale musím uznať, že je naozaj krásny.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára