Veľké veci sa mi dejú.
Prijala som sa. Taká, aká som, nie taká, akou by som chcela byť.
Začala som zo života púšťať preč všetko, čo v ňom len tak naprázdno zaberá miesto. Veci, čo čakajú na poličkách či vešiakoch, v skriniach, zásuvkách aj papierových krabiciach na svoju príležitosť už celé mesiace, ak nie roky.
Knihy, ktoré literárni kritici oslavujú do nebies, ale mne nič nehovoria. Áno, v knižnici ich mám stále preto, lebo to dobre vyzerá a okrem iného som dlho dúfala, že raz na ich úroveň "dorastiem". Preč s nimi.
Oblečenie, ktoré mi je malé či úzke. Dlho som nedokázala akceptovať fakt, že moje telesné proporcie sa zmenili, a tak som si napriek tomu kupovala veci, ktoré sa mi síce veľmi páčili, no už v kabínke mi dobre nesedeli. Dúfala som. Verila.
A hoci som pred pár mesiacmi značnú časť tých xs aj s kúskov darovala, zostali mi v skrini nejaké, ktorých som sa nedokázala vzdať. Lebo boli uplne nové, nenosené, niektoré ešte s visačkou.
Na zaplakanie. Preč s nimi.
Špeciálnou kapitolou sú darčeky. Nevhodné, gýčové. Sošky anjelikov, šatky, sviečky, parfumy, ktoré až tak nemusím. Bižutéria. Spotrebiče... asi netreba pokračovať.
Nemilosrdne preč s nimi.
Duševne mi vážne pomohlo zbaviť sa tých vecí a akceptovať sa taká, aká som v tejto chvíli. Aj s tým, že sa nevojdem do "eskových" jeansov. Skúste to, funguje to.
4 komentáre:
Zavidim, akurat sa vyhovaram, ze nemam cas, kedy sa do toho pustit, musim sa polepsit
Skús to, je to veľmi oslobodzujúci pocit... Ale dopracovať sa k tomuto štádiu celkom bolelo:) Ešte sa musím naučiť zbaviť sa toxických ľudí, to je výzva!
Tiez mam kopu kniziek, lebo to dobre vyzera, ale knizky neviem vyhodit, do siat sa asi pustim skor.
Ako teda na to? Mam zobrat knizku a opytat sa, som to ja / nie som to ja?
Zverejnenie komentára