Po sviatkoch

Tohoročné Vianoce sú minulosťou, o pár hodín aj rok 2018. Prvý raz v našej spoločnej histórii ich trávime celé zavretí doma kvôli nejakej príšernej chorobe, ktorá nás kvári. Bolesti hrdla, uzlín, kašeľ, sopeľ, mierne zvýšená teplota, bolesti svalov, zápal spojiviek, nechutenstvo,... Prvý raz sa mi stalo, že som cez sviatky nepribrala, ale schudla. Koláčikov sa nikto ani nedotkne. Silvestrovské pohostenie nemáme, nikomu nechýba. Ale už je lepšie. Verím, že do nového roku vykročíme tou správnou nohou.

Nebudem sa tváriť, že rok 2018 bol ľahký. Vôbec nie. Bol náročný, veľa sa toho udialo hlavne v mojom bezprostrednom okolí. Napriek tomu, že ja som si plávala svojím životom celkom pokojne, moji blízki a kamaráti sa potýkali s kadečím. Veľké skúšky... Choroby, zranenia vrátane tých citových, rozchody a rozvody, finančné suchoty, podrazy,... Všetko bolo, všetko prešlo. Príde zas iné. Zákony sínusoidy života. Zo srdca si želám, aby sme to všetci ustáli a nestrácali životný optimizmus.

Tesne predo dvermi

Napečené. Darčeky pobalené. Upratané (len zbežne). Stromček stojí. Zemiaky na šalát sa už varia.  V telke rozprávky. Rozčítaná kniha. Všetko tak, ako má byť. Veselé sviatky všetkým❤️

V polčase

Začínam sa tešiť. Ešte pár pracovných dní a Vianoce sú tu.
Včera sme mali 16. výročie. Vtedy na koncerte v PKO sme si bez slov povedali, že to spolu skúsime. Husto snežilo a mňa oziabali ruky. V takmer prázdnej nočnej 39 sme sedeli na jednom sedadle a pozerali von z okna na tú nádheru. Prudko romantické. Strih. Šestnásť rokov preč.
Včera sme len sucho skonštatovali, že máme výročie. A dnes, keď som mu telefonovala a sťažovala sa na nepríjemného kuriéra, som mu len tak medzi rečou kázala ísť kúpiť koláče. Že si dáme ku káve a oslávime to. Prudko neromantické. Realistické😊

Deti sa dali na chov slimákov. Tie veľké africké som im nedovolila, zdajú sa mi odporné. Tak si na konci leta nazbierali v záhrade malé s domčekmi. Odvtedy ich chovajú v nádobách s kamienkami a kúskami šalátu či uhorky. A slimák, tvor prispôsobivý, sa nesťažuje. Veselo si prežíva, aj keď som mu nedávala veľa šancí.

Prvý decembrový

Prvý decembrový týždeň ubehol veľmi rýchlo. Dievčence boli našťastie zdravé, takže všetko šlo ako po masle - Kika v škôlke, Veronika v škole, my s J.  v práci. V stredu mala Kika v škôlke vianočné dielničky. Požičala som si od kamarátky raznice, tematické pečiatky, ozdôbky a vytvorili sme s dievčatami celkom efektné vianočné pozdravy, čo poviete? Aj keď popravde, väčšinu materiálu zničili (tona lepidla, machule od fixiek, zle natlačené pečiatky a pod.), no aspoň štyri pozdravy boli predajné.
Cez týždeň som stihla aj kaderníčku, veľký predvianočný nákup potravín v Tescu, darčeky už máme tiež takmer všetky.
V sobotu k nám prišli svokrovci a moja sestra a spoločne sme boli na miestnych vianočných trhoch. Zmenili síce miesto konania, v porovnaní s minulými rokmi sa mi až tak nepáčilo, navyše sme prišli až v posledný deň a stánky mali už takmer všetko vypredané, ale pozreli sme si aspoň spevácke vystúpenie detí zo školy, nakúpili nejaké ozdoby a dali si horúci punč.
No a dnes sme boli v banke a s deťmi v kine na Grinchovi. Vyprala som štyri práčky, dala si horúcu vaňu a prečítala pár strán z knihy. Večer som sa chystala pozerať ďalšie diely minisérie Záhradníctvo, ale keďže stále nechcú deti, hlavne Kika, zaspávať samé, tak nám svojím hysterickým výstupom celý večer skazili. Už mám chuť ísť tak jedine len spať. Na mŕtvičku toto.

9/12/2018

Málo sem píšem. Ani neviem ako, je tu december. A posledný príspevok je z augusta. Ale nechcem to zabaliť... 
Len pri toľkých aktivitách mi akosi nezostáva energia písať. Jedným z mojich novoročných predsavzatí bude pravidelne sem prispievať. Vždy to bola predsa akási forma môjho internetového denníčka! Príspevky nebudú dlhé, možno zopár slov, pár fotiek. Pre mňa, pre dievčatá. Na pamiatku.

Koniec prázdnin, nové začiatky

Mám rada koniec augusta. Odjakživa. Kedysi som sa tešila na nákup všetkých tých nevyhnutných drobností do školy, potom si ich donekonečna prekladala z kôpky na kôpku a prezerala si ich. Láska ku kancelárskym potrebám vo mne ostala. Dnešok je mojím posledným prázdninovým dňom, zajtra nastupujem opäť do práce. Chystám preto už dnes všetko potrebné pre mňa aj pre baby a zas a znova mám z toho nekonečnú radosť. V duchu si vravím, že je to veľmi dobre, keď ma dokáže potešiť aj taká maličkosť ako farebná ceruzka. S láskou k maličkostiam sa mi žije ľahšie.
A bilancujem leto, aj keď ešte neskončilo. Dobré bolo, veľa sme toho videli a zažili. Ak si odmyslím nespočetné hádky dievčat kvôli hlúpostiam, ich neustále nočné prebúdzanie sa a presúvanie do našej postele, zopár dní bez nálady, tak to bolo výborne leto. Aj keď sa čestne priznávam, že mi chýbalo more. Zato sme boli pár dní vo Vysokých Tatrách, pár dní na chalupe v Rybníku, na Kysuciach, kúpať sa v Dunajskej Strede a Dudinciach. Pochodili sme viacero zoologických záhrad. Niekoľkokrát sme sa stretli s kamarátmi pri víne, zorganizovali letné kino v našej záhrade. Zjedli sme kopec zmrzliny, palaciniek a melónov. Grilovali a opekali. Vymaľovali sme celý dom, vytriedili takmer všetky kúty a plno vecí predali, vymenili a darovali. Kristínka sa naučila bicyklovať bez pomocných koliesok, Veronika korčuľovať. Naša rodina skrečkov sa z dvoch kusov rozrástla na dvadsať. Kúpili sme dievčatám väčší bazén, do ktorého sa zmestím aj ja! Vypestovali sme na balkóne kopec cherry paradajok a zachránili schnúce tuje. Upiekla som zopár ovocných koláčov a prvý raz v živote navarila dva hrnce plnenej papriky. Prečítala som niekoľko dobrých kníh a časopisov a úspešne obmedzila čas strávený na internete. Pravidelne trénovala s Veronikou čítanie a písanie. Chcela by som napísať, že aj schudla aspoň pár kíl, ale nebola by to pravda:-)

Aprílová rekapitulácia

Apríl bol radostný. Vyrovnaný a svieži. Určite k tomu prispelo slnko a záplava zelene. Užili sme si ho, dokonale. 

- navštívili sme Gugu a ochutnali ich skvelú zmrzlinu, ktorú robia priamo pred vami

- rozkvitli aj odkvitli mi pred domom tulipány

- po dlhšej odmlke sme zas objavilli čaro masážnej vaničky

- boli sme na dostihoch a pozrieť labute

- upiekla som mrkvový koláč 

- boli sme na kolotočoch 

- a trávili sme (ne)konečne veľa času v záhrade

Chvála jari

Nový týždeň začal. Tieto jarné týždne vedia utekať, prázdniny sa približujú, v duchu plesám, aj keď to čo robím, robím rada. Ráno pršalo.Vlhký vzduch presýtený zeminou mi  robí dobre. Koľko optimizmu a prísľubov prinášajú so sebou aprílové dni!
V záhrade konečne rastie nová tráva, a rastie rekordným tempom, kvitnú prvé kvety, čo tvoria na bledosivých kameňoch farebné koberce, pučí vŕba, otvárajú sa lupene magnólie. Tento rok má viac kvetov ako po minulé, hoci je zasadená na zlom mieste, v tieňoch obrovských susedovie tují, ktoré už dávno nie sú pekné, skôr pôsobia zanedbane a staro.

Nie som ktovieaký záhradník, ale z roka na rok sa zlepšujem. Z tulipánov, ktoré som zasadila na jeseň, mi vyšli všetky a rozkvitlo ich devätnásť z dvadsiatich. Jeden zničil Chip, keď po ňom neustále šliapal uháňajúc k bráne za poštárom alebo okoloidúcimi psíčkarmi. Celkom úspech, povedala by som. Pod vŕbu sa chystám nasadiť celé more levandule, lebo sa mi zdá odolná a rýchlo sa rozrastá. Iba v skalke sa nehlásia k životu kvety, ktoré som tam zasadila minulú jar. V črepníkoch zato kvitnú sirôtky, sedmokrásky, ešte stále narcisy. Hortenzia prezimovala v kôlni a teraz tiež vo veľkom púšťa listy. Teším sa z nich a plánujem. O chvíľu nasadím muškáty, na balkón zavesím ťahavé surfínie, ale aj priesady cherry paradajok a paprík. Bylinky.

Veľká Noc na Kysuciach

Veľká Noc je za nami, jar konečne v plnom prúde. Napriek tomu sa vrátim k prelomu marca a apríla, k veľkonočným prázdninám. Tie sme netradične nestrávili celé u príbuzných, ale s kamarátmi. Bolo to prvýkrát, čo sme sa niekam vybrali so susedmi z ulice a ich rodinami. Štyri rodiny s deviatimi deťmi, všetko dievčatá. Celkom som sa obávala, ako sa to vlastne dá zladiť - toľko detí, každé má iné nároky, nálady, ...však viete.
Ešte niekedy vo februári sme si rezervovali apartmány v penzióne Alpinka v Oščadnici. Zaujalo nás to, že penzión je situovaný v peknom prostredí Kysúc, ktoré sú mi blízke, má saunu, soľnú jaskyňu, aj vlastnú udiareň:)

Na Kysuce sme sa vybrali už vo štvrtok, prespali sme u mojich rodičov, ktorí sa nám zároveň  počas celého pobytu starali o Chipa, v piatok po dobrom obede sme okolo druhej dorazili do penziónu. Od domu mojich rodičov nám to autom trvalo približne trištvrte hodinu a to sme sa ešte museli vracať po moju zabudnutú zimnú bundu, ktorá zostala opustená na vešiaku v predsieni.
Ubytovali sme sa rýchlo, dali nám na výber, ktorú izbu chceme, a my sme si celkom neprezieravo vybrali apartmán na druhom poschodí, podkrovný, pod strechou. S kúpeľňou miniatúrnych rozmerov a sprchou, v ktorej sa voda sotva dala naregulovať tak, aby sa človek nepopálil, či naopak nezamrzol:) Ostatní mali apartmány oveľa väčšie a s veľkou, novo zrekonštruovanou kúpeľňou. Nevadí.
Počasie nám veľmi neprialo, bolo chladno a ako sa neskôr ukázalo, takmer celý pobyt daždivo, v nedeľu dokonca nasnežilo. Väčšinu času sme teda strávili v drevenej miestnosti s poetickým názvom "bačovka". Cítili sme sa skutočne ako niekde na salaši, obklopení voňavým drevom, ovčími kožušinami a teplom z blčiaceho kozuba. Navyše bol súčasťou miestnosti aj akýsi svojský detský kútik - drevená poschodová chalúpka, z ktorej mali decká obrovskú radosť. Zrejme aj tá prispela k tomu, že sme väčšinu času o nich ani nevedeli, kým sme my dospeláci zatiaľ hrali Activity a podobné hry, pri ktorých sme sa potužení vínom rehotali ako kone. Dlho do noci, striedajúc sa pri spiacich deťoch.
Z plánovaných výletov nám vyšla len spoločná prechádzka na kalváriu, počasie viac nedovolilo. Navyše dve deti začali horúčkovať, našťastie tento raz nie tie naše.
V sobotu sme sa teda rozdelili na dve skupiny - jedna zostala v penzióne, druhá vrátane nás sa vybrala na výlet do Terchovej. Kúpať sa. To nám vyšlo, deti sa vyšantili v bazéne v  centre Terchovec, aj keď ja som väčšinu času strávila v jacuzzi, pretože vo veľkom bazéne mi bola zima. Z Terchovej sme samozrejme nemohli odísť bez obeda v tradičnej slovenskej kolibe, bez bryndzových halušiek (a hustej fazuľovice s údenou klobáskou). Keď sme už pri tom jedle... v Alpinke sme mali polpenziu, na večeru bola polievka, hlavné jedlo a malý dezert, na raňajky klasický bufet - rôzne druhy pečiva, vajíčka, praženica, párky, klobásky, šunky a salámy, nátierky... Veľmi oceňujem, že sa majitelia snažia ponúknúť hosťom domáce produkty (napr. už spomínané údeniny, chlieb, domáce koláče a dezerty s ovocím, bylinkové čaje, ...).
Majiteľ penziónu navyše miluje staré veci, chodieva na trhy, bazáre, skupuje starožitnosti, ktorými potom zdobí interiér penziónu.

Celkový dojem je rozpačitý. Majitelia boli príjemní, špeciálne pán majiteľ, prostredie penziónu skôr rodinné, také slovenské. Všade kopec predmetov rôzneho druhu, niektoré hraničili až s gýčom, čo mňa ako minimalistu rušilo. Trochu nás prekvapila výška poplatkov za služby... spoločenskú miestnosť (spomínanú bačovku) sme si museli prenajímať za 10 eur na deň - vraj poplatok za spálené drevo v kozube. Za "kúpací" sud vonku pýtali 50 eur. Ale jedlo bolo dobré.
Výlet považujem za vydarený a pokojne by som absolvovala v takejto veľkej skupine aj ďalšie. Výhodou je, že naše baby sú všetky vekovo rovnaké, tým pádom si rozumejú a dokážu sa dlho spolu hrať, čím dávajú priestor zasa nám dospelým, aby sme si oddýchli a trochu sa spoločensky vyžili. A vyhla som sa veľkonočným kúpačom! Nie tak celkom, nejaké to šibanie a polievanie bolo, dokonca sa pán majiteľ pri tejto príležitosti nahodil aj do tradičného kroja, ale nebol to žiadny extrém ako po iné roky.

25/3/18

Čakáme jar!

Zima, zima vonku, celý týždeň. Dievčatá stále choré, našťastie prišla na pomoc svokra, tak som iba v pondelok bola s Kik u lekárky a zvyšok týždňa som mohla pracovať. Veľká pomoc toto! V noci som síce takmer vôbec nespala a na striedačku zrážala horúčku raz jednej, potom druhej, no ustáli sme to. Aj v kine som s manželom po dlhom čase zasa bola.
Vo štvrtok som mala opäť hospitáciu, predtým pani riaditeľka, teraz zástupkyňa. Obe ma pochválili, vraj niet čo zlepšovať, hotová učiteľka zo mňa. Obrovská pocta a motivácia pre mňa. Veľká radosť.
Cez víkend budeme iba oddychovať. Navarím, upracem, budeme trochu dobiehať s Veron školu, hrať sa, pozerať filmy. J. ide na preteky v nordic walkingu a my sme ho pôvodne chceli ísť povzbudzovať, ale v tomto stave radšej doliečime virózu, lebo v piatok ideme s kamarátmi (osem dospelých, osem detí - dievčat) na pár dní na chatu do Oščadnice, tak nech sme do Veľkej Noci fit.

1.Stará mama uplietla dievčatám sukne s ich obľúbenými motívmi - pre Kik psík, pre Veron koník.

 2. Zásoba liekov a vitamínov.

3. Veľká Noc a naša (takmer) jediná výzdoba. Musím kúpiť tulipány! Ja by som rada aj hyacinty, ale J. ich vôňu neznesie.

4. Pijeme čaj na litre. S medom a citrónom.

5. Minulý týždeň sa mi podarilo dostať do kníhkupectva, tak som nakúpila nové detské knihy. Všetky okrem jednej boli výrazne zlacnené, ale sú fajn, žiadny rýchlokvasený brak s bambiliónom gramatických chýb (dúfam).

6. Len taká momentka. Lietadlo krúžiace niekoľko hodín dookola nízko nad zemou a ružové zore, ktoré sa mi nepodarilo odfotiť. 

Na čo si nikdy nezvyknem...

U nás si tie vírusy a baktérie tuším podávajú ruky. Od začiatku zimy doteraz je stále niekto chorý. J. kašle ako starý hrniec už pekne dlho, Veronika sa celý minulý týždeň sťažovala na bolesť hrdla a Kristínka opäť horúčkuje. Od polovice februára je to už tretíkrát. Vysokánske teploty, štyridsiatky. Som úplne na prášky z toho. Už som si zvykla na jej občasný kašeľ, predýchala som alergiu na arašidy, zvládam aj to večné vracanie pri každej chorobe vrátane neškodného prechladnutia, ale na tie horúčky si asi nezvyknem nikdy. Keď Kike vystúpia na štyridsať, panikárim. Doslova. Hlavne ak má aj vtedy stále studené nohy a ruky, čo znamená, že teplota bude ešte stúpať, a lieky nezaberajú. Prípadne ak znížia horúčku len na krátky čas.

Držte palce, nech je to skoro za nami!

20/2/2018

Doma s deťmi na "óčeerke". Pripadám si ako za starých čias. Na materskej.
Na raňajky uvarím deťom pokojne aj malinový puding, kým pozerajú rannú rozprávku. Taniere obložím piškótami.Uvarím čaj, povyťahujem riad z umývačky, vyvetrám celý dom, usteliem našu posteľ, naplním práčku, zbežne poupratujem celý dom.
Ešte je len deväť ráno a dievčenská hádka končí slzami. Nezhodli sa pri hre so psom v predsieni. Každá chce robiť niečo iné, slovne sa napádajú. Uf, ideme ďalej.

Idem ešte dať dokopy samu seba, stále tu totiž pobehujem v pyžame, prezliecť posteľnú bielizeň v izbách dievčat a strúhať zemiaky na bryndzové halušky. Jedlo na želanie:)
Potom, čo si s Veronikou sadnem k učeniu, sa možno dostanem k počítaču a pustím si seriál. K tomu kávu alebo čaj.
Vonku nádherne sneží, človek má chvíľkami pocit, že Vianoce sú tesne predo dvermi. Aj keď mi vpredu v záhrade už vyrastajú zo zeme narcisy aj tulipány, čo som sadila na jeseň.
Bude to krásny deň:)

Jedno krátke zamyslenie

Málo sem píšem. Aj mi to ľúto je, lebo toto zvykol byť akýsi neoficiálny denník našej rodiny. Možno by som zvládla viac krátkych príspevkov týždenne, chcelo by to len viac disciplíny. Tento rok vo všeobecnosti začal akosi zmätene, slzami, zbytočnými hádkami a vyčerpaním. Všade v mojom okolí. Vyčerpaním duševným aj tým kreatívnym. Zdá sa mi, že sa málo hrám s deťmi. Trávim málo času osamote s mužom. Aj sama so sebou, niet príležitostí na ponor do vlastného ticha. Málo tvorím, málo športujem. Zanedbávam sa. Aspoň práca ma stále baví, hoci po polroku už jasne vidím, aké je naše školstvo skostnatené, zošnurované zákonmi, nariadeniami a strachom zo sankcií. Ako je akýkoľvek nový prístup udusený už v zárodku, lebo sa vymyká zo zaužívaného systému a ide proti väčšine.  Aký strach v školstve panuje, zákon padajúceho... veď viete... Nie som iba učiteľ, ale i rodič. Vidím to z oboch strán a  nie je to pekný pohľad. Učenie je najkrajšie povolanie na svete, ale trochu sa bojím, čo prinesie budúcnosť. Nie som si úplne istá, či dokážem s splynúť s davom a iba byť. S vekom sa akosi prebúdza vo mne odpor, naliehavý pocit bojovať za iný prístup, za to, aby ako problémový rodič  či učiteľ nebol vnímaný každý, kto má legitímne otázky. Chápete ma?

Nepíšem to iba tak. Bola som svedkom slov jednej pani riaditeľky škôlky, ktorá za problémového rodiča na pracovnej porade označila otca, ktorý mal výhrady k tomu, že škôlka nezverejňuje, ako hospodári s príspevkami ZRPŠ (ten je mimochodom  pomerne vysoký, 70€ na jeden školský rok na jedno dieťa). Hádajte kto tým problémovým rodičom je?

PS: Dôverne ho poznám:)

Zamyslenie sa nad výchovou.

Moje rodičovské sebavedomie dostáva úder za úderom, hlavne odkedy je Veronika v škole. Nechce sa učiť, nechce čítať. Bojujeme s disciplínou, s nechuťou prispôsobiť sa a akceptovať fakt, že má povinnosti. Dnes ma nazvala macochou. Vraj sa narodila iným rodičom a my sme ju ukradli. Inokedy si pobalí veci do kufra a opakuje, že odchádza. Oduje pery a zatvorí sa v izbe. Nervy u nás pravidelne tečú, pokojný rozhovor a nekonečné vysvetľovanie nepomáhajú. Dochádzajú mi slová, argumenty. Manžel je na tom ešte horšie. Stane sa, že dostane výchovnú. Alebo situáciu riešime jej odchodom do izby, kde má o sebe premýšľať. Zakážeme jej televíziu, počítač. Vyhrážame sa.

Je to ťažké. Niekedy v návale emócií až do plaču. Niekedy sa kvôli je správaniu hádame všetci. Stále sa sama seba pýtam, čo som urobila zle.V škole s ňou nie sú problémy, doma ako čert. 

Som príliš benevolentná a jasné pravidlá som jej mala nastaviť skôr?

Čítam všetky možné rozhovory s detskými psychológmi, knihy a príručky, porovnávam  návody na výchovu, skúsenosti kamarátok, ... hlava ako balón, ale k riešeniu som sa zatiaľ nedopracovala. 

Kedy sa to stalo, že z rozumného dievčatka sa Veronika premenila na vzdorovitú papuľnatú opicu, s ktorou si nevieme poradiť?  Kedy sa nám výchova vymkla spod kontroly? Čo robíme zle?

Je to naozaj tak, ako tvrdí známy český psychológ M. Herman, že deti žijú v prílišnom blahobyte a majú všetko? Že naopak nemajú nastavené jasné a pevné mantinely?

Alebo je to len obdobie?  

Predsavzatia 2018

Nový rok. Nové výzvy.

1. Prečítať každý týždeň aspoň jednu knihu.
2. Menej a zdravšie jesť.
3. Viac sa hýbať, viac chodiť pešo.
4. Viac sa kultúrne vyžívať:)
5. Poctivejšie sa venovať záhrade.
6. Rozvíjať doma teóriu minimalistického životného štýlu a naučiť to aj deti.
7. Menej utrácať, viac šetriť.

Zoznam krátky, ale o to intenzívnejšie chcem na ňom pracovať.