Minulý týždeň udreli riadne horúčavy! V byte sa nám teplota nemilosrdne blížila k tridsiatke, nepomáhal ani zapnutý ventilátor, ktorý statočne rozháňal teplý vzduch. Boli sme tu ako v bunkri: dni trávené za zatvorenými oknami, všade prítmie, lebo zatiahnuté žalúzie. Až neskoro večer sa vetralo vo veľkom, aj keď to nie veľmi pomáhalo, lebo noci boli tiež pomerne teplé – teraz, na konci augusta. V duchu som sa modlila za chladnejšie počasie, za búrku alebo tichý „hríbový“ dáždik a sľubovala si, že sa budem tešiť z každej novembrovej kvapky. Lebo toto je peklo. Veronika to tiež zle znášala, zdala sa mi akási nervózna, plačlivá. Kojila som hádam každú polhodinu. Našťastie sme bez ujmy vydržali a teraz si vychutnávame sladkých dvadsaťosem stupňov a ako bonus k tomu príjemný vánok. Je štátny sviatok, koniec prázdnin, vonku ani nohy, vyľudnené sídlisko. Po včerajších krstinách sme všetci traja unavení, polihávame. Obed variť netreba, v chladničke zvyšky zo včerajšej oslavy: koláče, miska čiernych olív, balkánsky a údený syr, kúsky mozzarelly, nakrájaná zelenina... Práčka perie, bubon naložený na prasknutie sa dnes akosi lenivo otáča, umývačku naplnenú riadom sotva do polovice ešte nikto nezapol.
Boli to vydarené krstiny. Obrad v kostole sa mi páčil: iba najbližšia rodina, kňaz a kostolník, ticho po nedeľnej omši. Naobedovali sme sa v reštaurácii, obed sme zavŕšili kávou a veľkým kusom marcipánovej torty. U nás doma ležérna zábava: mužská časť osadenstva pozerala formulu, my sme sa rozprávali pri plnom stole. Veronika putovala z rúk do rúk a rozdávala úsmevy na všetky strany. (Odkedy sa naučila smiať, prežívame tie najkrajšie rána na svete.) Na knižnici položená plienková torta, ktorú vlastnoručne urobila moja sestra=krstná mama, v skrini nové oblečenie, plienky, hrkálka a cumlík, na stolíku peniažky a gratulačné karty. Som vďačná za každý jeden darček, ktorý malá dostala. Krstiny sme si dokonale užili, dorazila únava.
Veronika ešte spí, o chvíľu začína na Jednotke Nedodržaný sľub. Už dlho som nevidela žiadny film, teším sa. Lyžičkou si naberám jahodový jogurt a vychutnávam ticho. Iba zvonka kde tu počuť prejsť okolo auto a z diaľky traktor, čo na poli možno zberá balíky slamy. Janko mi priniesol pohár vody, nechce sa mi vstať z postele. Zdá sa, že mám nádchu, bolí ma hlava a mám upchatý nos. Ideálny čas na film alebo knihu. Na polici Homo asapiens od Rada Ondrejíčka, čo som si požičala v sobotu od sestry. Možno si ho začnem ešte dnes večer čítať.
Užívam si posledné dni augusta a začínam sa tešiť na jeseň. Na babie leto, na prechádzky a výlety a na pokrok, ktorý Veronika zasa urobí. V septembri začína tretí mesiac a ten je vraj úžasný.
pondelok 29. augusta 2011
146. Krstiny
Minulý týždeň udreli riadne horúčavy! V byte sa nám teplota nemilosrdne blížila k tridsiatke, nepomáhal ani zapnutý ventilátor, ktorý statočne rozháňal teplý vzduch. Boli sme tu ako v bunkri: dni trávené za zatvorenými oknami, všade prítmie, lebo zatiahnuté žalúzie. Až neskoro večer sa vetralo vo veľkom, aj keď to nie veľmi pomáhalo, lebo noci boli tiež pomerne teplé – teraz, na konci augusta. V duchu som sa modlila za chladnejšie počasie, za búrku alebo tichý „hríbový“ dáždik a sľubovala si, že sa budem tešiť z každej novembrovej kvapky. Lebo toto je peklo. Veronika to tiež zle znášala, zdala sa mi akási nervózna, plačlivá. Kojila som hádam každú polhodinu. Našťastie sme bez ujmy vydržali a teraz si vychutnávame sladkých dvadsaťosem stupňov a ako bonus k tomu príjemný vánok. Je štátny sviatok, koniec prázdnin, vonku ani nohy, vyľudnené sídlisko. Po včerajších krstinách sme všetci traja unavení, polihávame. Obed variť netreba, v chladničke zvyšky zo včerajšej oslavy: koláče, miska čiernych olív, balkánsky a údený syr, kúsky mozzarelly, nakrájaná zelenina... Práčka perie, bubon naložený na prasknutie sa dnes akosi lenivo otáča, umývačku naplnenú riadom sotva do polovice ešte nikto nezapol.
Boli to vydarené krstiny. Obrad v kostole sa mi páčil: iba najbližšia rodina, kňaz a kostolník, ticho po nedeľnej omši. Naobedovali sme sa v reštaurácii, obed sme zavŕšili kávou a veľkým kusom marcipánovej torty. U nás doma ležérna zábava: mužská časť osadenstva pozerala formulu, my sme sa rozprávali pri plnom stole. Veronika putovala z rúk do rúk a rozdávala úsmevy na všetky strany. (Odkedy sa naučila smiať, prežívame tie najkrajšie rána na svete.) Na knižnici položená plienková torta, ktorú vlastnoručne urobila moja sestra=krstná mama, v skrini nové oblečenie, plienky, hrkálka a cumlík, na stolíku peniažky a gratulačné karty. Som vďačná za každý jeden darček, ktorý malá dostala. Krstiny sme si dokonale užili, dorazila únava.
Veronika ešte spí, o chvíľu začína na Jednotke Nedodržaný sľub. Už dlho som nevidela žiadny film, teším sa. Lyžičkou si naberám jahodový jogurt a vychutnávam ticho. Iba zvonka kde tu počuť prejsť okolo auto a z diaľky traktor, čo na poli možno zberá balíky slamy. Janko mi priniesol pohár vody, nechce sa mi vstať z postele. Zdá sa, že mám nádchu, bolí ma hlava a mám upchatý nos. Ideálny čas na film alebo knihu. Na polici Homo asapiens od Rada Ondrejíčka, čo som si požičala v sobotu od sestry. Možno si ho začnem ešte dnes večer čítať.
Užívam si posledné dni augusta a začínam sa tešiť na jeseň. Na babie leto, na prechádzky a výlety a na pokrok, ktorý Veronika zasa urobí. V septembri začína tretí mesiac a ten je vraj úžasný.
sobota 13. augusta 2011
145. Na hodoch
Víkend trávime u svokrovcov v Topoľčanoch a keďže sú tu teraz hody, vyrazili sme si do mesta:-)
Manžel so svokrom ochutnávajú burčiak. Ja som si tento rok z pochopiteľných príčin radšej nedala.
Z hodov si domov odnášam prútený košík na ovocie alebo hríby napríklad a malinkej som kúpila dve roztomilé čiapky s uškami.
...pekný stánok s decoupage
Aj takéto pekné náušnice tam mali. Odolala som.
Janko si splnil sen a zahral na originál fujare. Znelo to celkom profesionálne:-)
No a kým sme sa mi promenádovali po meste, malá Veronika takto pekne spala v kočíku.
Manžel so svokrom ochutnávajú burčiak. Ja som si tento rok z pochopiteľných príčin radšej nedala.
Z hodov si domov odnášam prútený košík na ovocie alebo hríby napríklad a malinkej som kúpila dve roztomilé čiapky s uškami.
...pekný stánok s decoupage
Aj takéto pekné náušnice tam mali. Odolala som.
Janko si splnil sen a zahral na originál fujare. Znelo to celkom profesionálne:-)
No a kým sme sa mi promenádovali po meste, malá Veronika takto pekne spala v kočíku.
utorok 9. augusta 2011
144. 09/08/2011
Na leto to vonku nevyzerá. Predpoludním som bola malú kočíkovať, vybehla som len v rifliach a tenkom tielku a veruže som pri nárazoch studeného vetra mala husiu kožu. Prechádzali sme sa so susedkou len tu na sídlisku pomedzi domy, predtým sme ešte s Jankom zabehli do obchodu kúpiť zemiaky na obed, takže som bola s Veronikou vonku vyše dvoch hodín a ona celý čas pekne spala. Občas síce pokrútila noštek a vypľula cumeľ, ale bola pokojná a dopriala mi čas na nerušenú prechádzku. Teraz sa vonku mračí, nad naším domom sa zbiehajú tmavé mraky, vyzerá to na dážď. My sme sa našťastie stihli vrátiť, nakŕmila som ju, trošku sme sa zahrali s hrkálkou, ponosila som ju na rukách, posedela si v kresielku a teraz spinká. Mám chvíľu pre seba. S bruchom plným tekvicového prívarku, čo Janko navaril, rada zaleziem do postele s počítačom na kolenách.
Cez víkend sme tu mali moju maminu, tá sa nám postarala o Veroniku, tak sme si celkom oddýchli, aj keď ona vlastne vôbec nie je zlé dieťa. V noci sa budí na kŕmenie len dvakrát, cez deň spinká, akurát večery sú nervózne a plačlivé. Odkedy má cumlík, dá sa s ňou ísť aj na dlhšiu prechádzku alebo do nákupného centra, aj cestu autom znáša lepšie. Tak sme konečne mohli ísť do Eurovey, lebo som akútne potrebovala niečo na seba plus doplniť moju kozmetickú poličku v kúpeľni, dokonca sme sa v Nordsee pokojne najedli a krátko poprechádzali po promenáde popri Dunaji. V nedeľu sme zasa boli na návšteve u mojej sestry a deň predtým v pizzerii na pizza štangle s cesnakovým dressingon, na kofolu a pre mňa bielu vineu.
Zajtra cestujeme na pár dní do Topoľčian k Jankovým rodičom. Už ich vidím, ako behajú okolo Veroniky, s akou radosťou vonku kočíkujú, kým ja si doprajem dlhú sprchu a prečítam časopis. V skutočnosti však stále na to naše dieťa budem myslieť: či jej nie je zima, či ju v kočíku veľmi nenatriasajú, či nie je hladná a či stále nevypľúva cumlík. Určite to poznáte.
streda 27. júla 2011
143. 27/07
Osem hodín večer a vonku po zamračenom dni akosi hanblivo vykúka slnko. Popíjam mlieko a zajedám ho balkánskym syrom. Príjemne slaným, vláčnym. Čakám na film, lebo dnes Polčas rozpadu s hudbou od Oskara Rozsu. A zároveň čakám na to, kedy sa Veronika zobudí, aby sme ju mohli okúpať. Na stole vo váze päť červených ruží, čo som dostala k včerajšiemu tretiemu výročiu našej svadby. Priznám sa, že sme veľmi neoslavovali, hoci deň plynul v znamení návštev. Dobre nám padlo rozptýlenie. Porozprávať sa, zasmiať sa, zajedať atmosféru karamelovým koláčom podľa maminho receptu. Ja som urobila cesto, Janko krém plus konečnú úpravu, na ktorú mne nezostal čas. Čas má pre mňa teraz úplne iný význam, ako mal ešte pred mesiacom. Popri kojení a prebaľovaní sa teším, keď malinká zaspinká a ja si môžem vychutnať sprchu, v pokoji si umyť vlasy a oholiť nohy, naniesť krém. Keď sa môžem najesť a čo to porobiť v domácnosti. Aspoň popolievať kvetiny, lebo som ich v poslednom čase zanedbávala. A preto z mojich byliniek na balkóne tento rok nič nebude, neprežili. Včera som dostala od známej nádhernú fialovú orchideu, teším sa z nej ako malé dieťa. Má toľko kvetov, že bude určite kvitnúť ešte niekoľko mesiacov.
Predpoludňajšie kočíkovanie je pre mňa relaxom. Rada sa prechádzam popri domoch, aj celkom sama, pozerám po balkónoch, obdivujem muškáty, občas stretnem nejakú susedku, s ktorou prehodím pár slov, a idem ďalej. Cez týždeň sú byty prázdne, okná pozatvárané, na parkoviskách iba zopár aut. Cez víkend je naopak všade rušno, kosí sa tráva, z bytov sa šíria vône pripravovaného obeda, balkóny zapĺňa čerstvo oprané prádlo. Juj, toto mám rada. Vydržím sa prechádzať dlho a nepotrebujem vtedy žiadnu spoločnosť. Stačia mi moje vlastné myšlienky.
Z filmu, na ktorý som sa tešila, nič nebude. Nakoniec dávajú úplne iný. Len tak, bez vysvetlenia. Skazili mi moje plány, nemám náhradný program, neviem, čo pozerať, čo čítať, kým bude Veronika spať. Len tak bezducho čučím na Markízu, na Farmu, a nestačím sa čudovať tej vulgárnosti.
Zajtra ideme k detskej lekárke na kontrolu a preváženie. Potom sa musím zastaviť na pošte a v obchode nakúpiť aspoň nejaké jogurty a čerstvé pečivo, možno noviny. Jasný plán na predpoludnie.
streda 13. júla 2011
142. Iné leto
Horúce letné dni. V byte vyše dvadsaťosem stupňov, vzduch sa nehýbe, hoci sú okná pootvárané dokorán. Čo by som teraz dala za pár minútový tichý dážď, za kvapky stekajúce po okenných tabuliach, za vzduch voňajúci mokrou trávou. Chýba nám tá voda z oblakov, možno aj letná búrka, vlažný vietor, čo pred sebou ženie prach z polí, lebo žatva už dávno začala. Toto leto je iné.
Dni plynú rýchlo, zdanlivo bez akéhokoľvek plánu. Akosi náhodne. Prispôsobené najmladšiemu členovi domácnosti. Ráno chodievame kočíkovať, zatiaľ len na hodinku, prechádzame sa po našej ulici tam a späť, kým sa pri nás zastavujú susedia a zvedavo nakúkajú do kočíka. Janko je s nami doma, na pár dní, možno týždňov sa jeho doménou stala domácnosť, kým mňa ešte bolí telo, kým si s malou nájdeme svoj systém, pravidelnosť. Upratuje, nakupuje, varí nám, za čo som mu nesmierne vďačná, lebo si ani neviem predstaviť, že by som bola na všetko sama. Takto sa nám aspoň ako tak darí udržať v byte poriadok a nestratiť sa v chaose. Podvečer telefonujeme s rodinou, najmä s mamou, možno príde a možno sa zbalíme my a pôjdeme za nimi na sever. Lebo tam je predsa len chladnejšie, studené múry rodinného domu nepustia slnko do každého rohu. Užívam si chvíle, keď je malá spokojná, keď sa usmieva, hoci ešte o tom úsmeve ani netuší, keď visí na mojich prsiach. Občas som unavená, na sekundu podlieham mrzutosti, keď už jej neviem koľký krát za sebou pchám do úst vypadnutý prsník, lebo zaspáva, ale stále by pila, no potom si pomyslím na to, ako veľmi sme ju chceli a zabúdam na seba. Na to, že som hladná, nevyspatá, že mi súrne treba cikať. Milujem to malé stvorenie.
streda 6. júla 2011
141. A sme doma
Ahojte,
tak ten náš malý zázrak je konečne na svete.
1. júla sa nám o 16,15 narodila Veronika (2940 g, 48 cm). Včera večer sme sa vrátili z pôrodnice. Veľmi ľúbime našu malú princeznú a užívame sa spoločné chvíle plnými dúškami. Čoskoro pridám aj fotky, aby ste sa mohli tešiť s nami:-)
sobota 25. júna 2011
140. Nuda
Búrka? Ochladilo a zatiahlo sa, hrmí. Zatvárame okná, lebo nepríjemný chlad vteká dnu a zalieza pod kožu. Teraz, na konci júna. A viete, čo? V takomto počasí mám hroznú chuť na croissant a kakao. Ešte horúci, krásne nadýchaný croissant a husté sladučké kakao. Jedla by som ho len tak nasucho. Bez džemu, bez masla. K tomu by som si vyložila nohy a čítala dnešné noviny voňajúce tlačiareňskou čerňou. Miesto toho sedím na gauči s počítačom položeným na nohách a hľadám na internete niečo, čo by ma zaujalo. Niečo, čím by sa dal zabiť čas. Nebudem vás presviedčať, že sa mám vynikajúco. V skutočnosti sa hrozne nudím: pozrela som si všetky filmy, čo som chcela, prečítala všetky knižky z poličiek, z knižnice, niekoľkokrát prelistovala všetky časopisy v našej domácnosti. Urobila si kúpeľ, upiekla zopár koláčov, niekoľkokrát navarila, poutierala prach, vyprala a vyvesila prádlo, následne ho ožehlila...
---
Tá búrka nás nakoniec obišla. Zostali po nebi porozstrácané oblaky. Celkom neškodné, nič nesľubujúce. Ležím pre zmenu v posteli a počúvam zvuky zvonku. Počuť iba vzdialený ruch cesty, bučanie kráv na družstve, zopár čvirikajúcich vrabcov sediacich na strechách, žiadne ľudské hlasy. Ani náznak. Čo robiť, kam ísť, ako stráviť posledný ne-rodičovský víkend? Možnosti sú značne limitované. Ležím a premýšľam, kedy sa to stane. Či budeme musieť zbalení utekať do nemocnice s kontrakciami každých päť minút alebo sa uskutoční neromantický scenár s nástupom na oddelenie vo štvrtok o siedmej ráno. Všetci by sme chceli, aby bolo po tom. Utešujem sa myšlienkou, že sa s veľkým bruchom budem ťahať po svete ešte maximálne pár dní, viac mi nedovolia. Potom sa regulérne staneme mamou a ocom. Už aby to bolo.
Niečo mi našepkáva, že toto je môj posledný príspevok pred dňom D. Nabudúce tu zavesím fotku nášho bábätka, aby som sa pochválila novým životom. Držte mi palce!
Prihlásiť na odber:
Príspevky (Atom)