Odvtedy, ako som do sveta – celkom neuvážene – vypustila správu o plánovanej júlovej svadbe, sa všade okolo mňa začala dvíhať mexická vlna svadobného ošiaľu a ja si netrúfam ani len odhadnúť, kedy bude kulminovať.
Celkom nevinne som túto novinku čo najtichšie vyslovila pred pár kolegyňami z práce a o zvyšok sa postarali ich jazyky. Zaručene to už vedia na všetkých poschodiach dvadsaťštyri poschodovej budovy, v ktorej pracujem. Aspoň si viem vysvetliť, prečo ten šedivý pán v rokoch v tmavom obleku na mňa na obede v kantíne tak zazerá. A prečo sa šéfka tak prečudesne usmievala, keď som jej naposledy vysvetľovala, že súrne potrebujem odísť už o dvanástej, lebo idem na obhliadku bytu.
Bezprostredne po rozšírení správy o mojej svadbe mi začali v mojej schránke pribúdať maily so svadobnou tematikou. Jedna kolegyňa mi poslala fotografie zo svojej minuloročnej svadby a pridala aj detail obrúčok, ďalšia na mňa zaútočila radami, ako a kde zohnať zaručene tie najbelšie a najjagavejšie svadobné šaty v celej Bratislave, najlepšieho kaderníka, manikérku a pedikérku, kde mi uvijú najzelenšiu kyticu, kde objavím najlepšie ceny prsteňov a kde majú najlacnejšie obleky. Vyčerpávajúce. No a keď som vďaka mojim kolegyniam úspešne absolvovala fázu „teoretická príprava“, presunuli sme sa do fázy „ako sa vyhnúť svadobným trapasom“. Tie, ktoré to už majú za sebou, mi s pokojom Angličana a s odstupom desiatich rokov porozprávali o všetkých trápnostiach, ktoré sa im nechtiac podarilo absolvovať: o prasknutých gatiach ženícha, postúpaných a dotrhaných šatách z požičovne za nekresťanské peniaze, o nevydarených fotkách dobre ukrytých v škatuliach od topánok v tmavom kúte na povale, či o alkoholovom delíriu mladého novomanžela...
Čo bude nasledovať?
Najnovšie mi už asi päť osôb oznámilo, že o týždeň sa koná svadobný veľtrh a odporučilo mi zastaviť sa tam. Ďakujem za pozvanie, pôjdem. Mama mi zasa zavolala, že si nutne máme kúpiť obrúčky, lebo cena zlata má začať stúpať do závratných výšok. Kamarátka panikári nad faktom, že ja ešte stále nemám vybrané svadobné šaty ani ... vlastne nič. No a minule sa ma niekto pýtal na svadobné oznámenia. Babka sa pre istotu orientuje na život „po“ a chystá mi periny, vankúše, obliečky, obrusy.
A čo na to tí, ktorých sa to bezprostredne týka?
Potenciálny ženích a budúca nevesta zatiaľ zariadili všetko nevyhnutné a ostatné vyriešia v pokoji v nasledujúcich mesiacoch. Šiat a oblekov je predsa všade dostatok a keď nie, tak si nevesta oblečie dačo biele, čo jej visí v skrini, mužská časť páru na seba natiahne maturitný oblek, prstienky sa dajú zhotoviť aj z tenkého drôtu či lesklého staniolu z čokoládky a kytica nazbierať hoci aj na lúke. Akéže to starosti?
No a zatiaľ, čo si ujo kúpil nový oblek, mamy vymysleli slávnostný outfit a objednali koláče, my sme si vybrali svadobnú cestu.
Milí svadobčania, odkaz pre vás: Prestaňte sa stresovať, lebo žiadna svadba nebude a urobíme to presne tak, ako mi zo žartu radila moja homeopatka. My, dvaja svedkovia a oddávajúci niekde na zapadnutom úrade. Domov vám príde akurát tak oznámenie o zmene priezviska vašej milovanej príbuznej. Začínam o tom vážne uvažovať.
Celkom nevinne som túto novinku čo najtichšie vyslovila pred pár kolegyňami z práce a o zvyšok sa postarali ich jazyky. Zaručene to už vedia na všetkých poschodiach dvadsaťštyri poschodovej budovy, v ktorej pracujem. Aspoň si viem vysvetliť, prečo ten šedivý pán v rokoch v tmavom obleku na mňa na obede v kantíne tak zazerá. A prečo sa šéfka tak prečudesne usmievala, keď som jej naposledy vysvetľovala, že súrne potrebujem odísť už o dvanástej, lebo idem na obhliadku bytu.
Bezprostredne po rozšírení správy o mojej svadbe mi začali v mojej schránke pribúdať maily so svadobnou tematikou. Jedna kolegyňa mi poslala fotografie zo svojej minuloročnej svadby a pridala aj detail obrúčok, ďalšia na mňa zaútočila radami, ako a kde zohnať zaručene tie najbelšie a najjagavejšie svadobné šaty v celej Bratislave, najlepšieho kaderníka, manikérku a pedikérku, kde mi uvijú najzelenšiu kyticu, kde objavím najlepšie ceny prsteňov a kde majú najlacnejšie obleky. Vyčerpávajúce. No a keď som vďaka mojim kolegyniam úspešne absolvovala fázu „teoretická príprava“, presunuli sme sa do fázy „ako sa vyhnúť svadobným trapasom“. Tie, ktoré to už majú za sebou, mi s pokojom Angličana a s odstupom desiatich rokov porozprávali o všetkých trápnostiach, ktoré sa im nechtiac podarilo absolvovať: o prasknutých gatiach ženícha, postúpaných a dotrhaných šatách z požičovne za nekresťanské peniaze, o nevydarených fotkách dobre ukrytých v škatuliach od topánok v tmavom kúte na povale, či o alkoholovom delíriu mladého novomanžela...
Čo bude nasledovať?
Najnovšie mi už asi päť osôb oznámilo, že o týždeň sa koná svadobný veľtrh a odporučilo mi zastaviť sa tam. Ďakujem za pozvanie, pôjdem. Mama mi zasa zavolala, že si nutne máme kúpiť obrúčky, lebo cena zlata má začať stúpať do závratných výšok. Kamarátka panikári nad faktom, že ja ešte stále nemám vybrané svadobné šaty ani ... vlastne nič. No a minule sa ma niekto pýtal na svadobné oznámenia. Babka sa pre istotu orientuje na život „po“ a chystá mi periny, vankúše, obliečky, obrusy.
A čo na to tí, ktorých sa to bezprostredne týka?
Potenciálny ženích a budúca nevesta zatiaľ zariadili všetko nevyhnutné a ostatné vyriešia v pokoji v nasledujúcich mesiacoch. Šiat a oblekov je predsa všade dostatok a keď nie, tak si nevesta oblečie dačo biele, čo jej visí v skrini, mužská časť páru na seba natiahne maturitný oblek, prstienky sa dajú zhotoviť aj z tenkého drôtu či lesklého staniolu z čokoládky a kytica nazbierať hoci aj na lúke. Akéže to starosti?
No a zatiaľ, čo si ujo kúpil nový oblek, mamy vymysleli slávnostný outfit a objednali koláče, my sme si vybrali svadobnú cestu.
Milí svadobčania, odkaz pre vás: Prestaňte sa stresovať, lebo žiadna svadba nebude a urobíme to presne tak, ako mi zo žartu radila moja homeopatka. My, dvaja svedkovia a oddávajúci niekde na zapadnutom úrade. Domov vám príde akurát tak oznámenie o zmene priezviska vašej milovanej príbuznej. Začínam o tom vážne uvažovať.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára