Tŕpnu mi ústa od intenzívnej chuti ružového grapefruitu. Katastrofu zachraňuje horúci a priveľmi sladký čaj. Priveľa medu v ňom. Sychravé počasie vonku. Vietor zbesilo naráža do okien, rozmetá drobný sneh všade naokolo. Doma príjemná atmosféra: horúce radiátory, v obývačke sa na jednom suší biely mohérový svetrík, ostatné veci na sušiaku v predsieni, krémová brokolicová polievka s kúskami opečeného chleba, ktorú som vyrábala, zatiaľ čo Janko montoval nábytok, rozčítaný Kafka na pobreží od Murakamiho, valentínsky program v televízii, čo ignorujeme, slivkový čaj, grapefruity a sladké jablká. Popis jedného z februárových večerov na tri riadky.
V spálni je ešte iba pár hodín biele kožené kresielko, v podstate stolička, ale ja ju budem volať kresielkom, ešte vonia novotou, a ja už teraz viem, že v nej budem tráviť veľa času čítaním a ťukaním do klávesnice. Budem čítať Murakamiho, Hoega, a Atwoodovú, občas od písmen zdvihnem hlavu smerom k oknu a cez úzke uličky medzi plátkami žalúzií budem pozerať von z okna na pole a mraky nad ním. To mi pripomína, že som dnes prečítala väčšinu z toho, čo som na tento blog zavesila. Bála som sa, že keď to začnem čítať, zistím, že toto nie som ja, že som do tých krátkych reportov o vlastnom živote nedala nič zo seba, že to celé bolo iba o tom, akou by som možno chcela byť. Ale už som (s)pokojná, SOM TO JA. V každom riadku, v každej vete, každom písmene. Teším sa z vlastnej úprimnosti.
Lúskam arašidy, ale nedajú sa jesť, sú príliš zvlhnuté, staré, ešte od Vianoc. Mením ich za mandle. Teším sa z papučiek, ktoré som po dlhom čase objavila v skrini zabalené v starej taške. Teraz sa hodia: čierne, s kožúškom, vnútri mäkké a hrejivé. Práve teraz ich potrebujem. Naukladala som moju zbierku časopisov do novej knižnice, poukladala topánky do novej komody, a teraz sa na to všetko chodím každú minútu pozerať a obdivovať to. Lebo také som to chcela mať.
Žiadna extra večera, extra darčeky, žiadny Valentín. Rozhodli sme sa, že naň kašleme. Že bude dňom ako každý iný. A z toho rozhodnutia mám dobrý pocit. Tak to má byť.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára