sobota 28. februára 2009

64. New season in the air

Nemám rada február. Kvôli čľapkanici a špinavým kalužiam, sivému odtieňu pokožky zúfalo volajúceho po slnku, kvôli nedostatku pohybu a psychickej nepohode všetkých naokolo, mňa nevynímajúc. Vo februári sa každoročne zo mňa stáva hypochonder. V malej vyrážke vidím ekzém s ďalekosiahlymi následkami, mám pocit, že mi vypadáva priveľa vlasov, štiepia sa nechty, že priberám, pri plnom nose chytám paniku z blížiacej sa ťažkej nádchy, ktorá ma určite odrovná na viac ako týždeň. Mám strach. O seba.

Je posledný februárový deň, vzduch vonia dažďom a mokrou zeminou. Poobede som na balkóne chladila margotkovú bábovku a polievala ju citrónovou polevou, plnými dúškami som nasávala nový vzduch voňajúci očakávanou jarou a počúvala práve zobudené vtáky. Na okennom ráme sedela prvá mucha v tomto roku. Teším sa na dni, keď budem zasa zaspávať pri otvorenom okne a načúvať, ako ticho šelestia záclony. Minulý týždeň som na trhu videla už aj tulipány, utekala som vtedy do jazykovej školy a nemala čas sa pri nich zastaviť a kúpiť si zopár do obývačky. A včera v hypermarkete rozkvitnuté narcisy v kvetináčoch. Nečakaný prílev energie. Práve v tejto chvíli mám obrovskú chuť obliecť si šaty s kvetinami a ísť tancovať niekam, kde hrá živá kapela. A nadránom sa vracať pešo domov.

Ráno som strávila pod sušičom u kaderníčky, rozprávali sme sa o miešaní farieb, o odtieňoch, varení, medailách a schôdzach. Moje vlasy sú teraz nanovo premelírované, voňajúce po kaderníctve. Mám rada tú vôňu. Mám rada aj spoločné varenie v našej kuchyni skoro každý víkend, keď si podelíme úlohy a potom spolu obedujeme pri prestretom stole a zapálenej sviečke. Ako dnes: zapekané špenátové listy s mozarellou posypané plátkami opražených mandlí. Špenát nikdy nechutil lepšie ako v kombinácii so syrom a mandľami.

Pol ôsmej večer. Otvorila som okno dokorán, susedia svietia, niekto venčí psa. Vydychujem obláčiky pary, vo vzduchu jemne cítiť zápach z družstva. A v dome guláš, čo niekto varí v niektorom z bytov nad nami. Je mi tak dobre, tak dobreee...

Žiadne komentáre: