Myšlienkami, čo sa mi v hlave prehrávajú v nemčine stále dookola ako poškriabaná platňa, som stále v práci. Plánujem, zadeľujem úlohy, riešim a veľa telefonujem. Na dlhé čísla začínajúce predvoľbou 0049, na čísla, ktorých majitelia sa mi sťažujú, že nerozumejú môjmu odkazovaču, čo sa im ozýva, keď nedvíham. Rýchlosť týchto dní. Kolotoč dní a nocí.
--------
Sobotu sme strávili na bicykli. Na hrádzi popri Dunaji smerom do Gabčíkova. V horúčave a bojujúc s vetrom. Chcela som mať pri sebe deku a veľký piknikový kôš, posadili by sme sa na breh, celkom blízko vody, oproti Danubiane, pozorovali lode, čo sa plavia dole prúdom a žuli by sme obložené sendviče. Tak ako mnohí iní. Tak dobre sa sedelo v tieni pod dáždnikom v malom bufete. S kofolou, enciánom. Bicykle opreté o plot, prilby hodené na stole. Kilometre v nohách, opálené všetky nezakryté časti tela. Teraz mám na rukách výrazné stopy po rukaviciach a na chrbte opálený pás v mieste, kde sa mi vyhrnulo tričko z nohavíc.
Doma dlhá sprcha a chlieb s marhuľovým džemom z minuloročnej úrody, domáci a trochu riedky, pohár mlieka. Plnotučného. Dlho som si lakovala nechty na nohách aj rukách a pozerala pri tom seriály v angličtine. Potom správy. Dokonalá sobota. S dokonalým počasím, čo sa má zajtra celkom pokaziť.
----------
V prvý júlový deň na mňa doľahla nostalgia. Ráno som stála v pyžame na balkóne a vzduch mi voňal rovnako ako som si pamätala z detstva. Prázdninovo, ani tú vôňu nedokážem definovať - niečo ako seno a sladkosť kvetov, prehriaty vzduch už o pol siedmej ráno. Tá vôňa sa opakuje každý rok. No a posledné dni sa budím už okolo štvrtej ráno na štebot vtákov. Ešte sa len rozvidnieva, nepočuť rachotiť autá, do ticha znie iba ten štebot. Je to krásne. Upokojujúce. Chcem sa tak budiť celé leto.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára