Dorazili sme v podvečer, okolo pol šiestej, sprevádzaní búrkou, ktorá akoby ešte niekoľko ďalších hodín váhala, či sa priblížiť alebo radšej vzdialiť. Záhrada prekypujúca zeleňou: dozrievajúce hrozno, ktoré ešte nemusí odolávať nájazdom škorcov, jablone prehýbajúce sa pod ťarchou jabĺk podopreté rebríkmi, morušovník, ktoré sú tu všade, na každom dvore, lebo kedysi dávno sa akýsi podnikateľ rozhodol, že bude s pomocou celej dediny vyrábať hodváb, plány stroskotali, stromy zostali. Dom je vyupratovaný, vyvetraný tak, že vôbec necítiť potuchnutý zápach stariny. Starý, otlčený nábytok, lavór na vodu, fotografie, knihy, dojem kazia televízor a mraznička. Mám to tu rada práve kvôli tomu závanu minulých životov, ktorý si vždy spájam s Marquezom. Duše prestupujúce stenami.
Zobudili ma až vŕzgajúce dvere o pol desiatej. Bože, inokedy o takomto čase už sedím v práci v najväčšom tempe, a teraz sa tu vyvaľujem na starom gauči s trochu stuhnutým chrbtom, ale vyspinkaná doružova ako prasiatko. Neskôr sediac na latríne, ktorú tu z toho všetkého mám rada najmenej, ale patrí k atmosfére starých domov, dvere otvorené dokorán, pozorujem rytmické vyklopkávanie ďatľa na starom orechu v korune nado mnou. Orech ochorel, má málo listov. Už moje neskoré prebudenie signalizuje, že niekedy v noci som sa musela prepnúť na úsporný režim. Oddychujem.
Dedina je v stredu predpoludním vyľudnená. Pozdravíme pár ľudí, ktorých míňame na ceste do obchodu, babky sediace na lavičke pred domom. Tak ako minulý rok. Pribudlo zopár nových domov, niektoré zmenili fasádu, všade americky dokonale pokosené trávniky, bazény rovnakého tvaru a značky, pred obecným úradom parčík s lavičkami a gýčovou fontánkou, čo má evokovať masívny kameň. Všetko pekne upravené, akoby tu mali vlastného záhradníka. Namiesto kvetinárstva lekáreň. Namiesto domácich potrieb oblečenie. Vynovená cukráreň. Pekáreň, kam chodíme na tie najlepšie rožky na svete, ešte horúce, zostala. Podvečer sa z nej pravidelne šíri omamná vôňa chleba, ktorá po čase v nose oťažieva a človeku sa z nej robí zle.
Krátko po obede začalo pršať. Tichučko. Letne. Sadla som si na gánok a pozorovala kvapky umývajúce jablká visiace na jabloni. Kde-tu nejaké s buchotom padlo na zem. Nedozreté, červivé. Dobre sa vtedy sedí vonku na daždi, dobre sa dýcha.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára