80. Reset

Horúce popoludnie. Bolo mi s nimi dobre. Odišli a zostali po nich iba prázdne šálky, taniere umazané od tiramisu, vôňa mandľového likéru. Ležím na gauči oťapená horúčavou a možno aj alkoholom, nevediac, čo vlastne chcem robiť: čítať, alebo si pozrieť film (nič nedávajú), počúvať staré songy, Henriho Manciniho Moon River, alebo listovať v časopise, na vaňu je príliš horúco
Nakoniec si prehrávam soundtrack z filmu Once, lebo ten ľúbim. Clivý hlas Glena Hansarda sprevádzaný Markétou Irglovou. Moja srdcovka.

Prázdno. Dni ubiehajú jeden za druhým, viac-menej nemenne. Bez energie, bez nápadu. Nechuť sedieť pri počítači, nechuť premýšľať. Nemám náladu, nemám o čom písať. Horúce dni bez nápadov. Kedy skončia? V utorok odchádzame na chalupu. Do ticha s veľkou záhradou. S hojdačkou, na ktorej zvyknem čítať a potom zaspať v tieni orecha. S myšami na povale. Rada tam chodievam, do toho ticha, čo nikdy nenudí. Bez vodovodu a splachovacieho záchoda. Bez internetu. Iba s knižkami a starým televízorom. Dni darované samej sebe. Nám. Možno tam niečo napíšem. Možno to bude mať aj zmysel a bude sa to dobre čítať. A možno nenapíšem ani riadok, budem len oddychovať a čistiť si mailovú schránku niekde v hlave. Zresetujem systém, ktorý sa už začína nebezpečne zasekávať.