Nechce sa mi veriť, že dnes odštartoval december. Zobudila som sa niekedy pred pol piatou na klopkanie dažďových kvapiek na parapetu a zosmutnela pri predstave, že sa do daždivého rána nemôžem prebudiť kedy chcem, ale nechám sa zobudiť príliš skoro, ešte za tmy, ostrým zvonením budíka. So smútkom v duši a pocitom ukrivdenosti opustím rozohriatu posteľ a vykročím do studeného, ufučaného a upršaného utorka. Chcela by som sa cítiť vianočne. Vravím si, že do Vianoc zostáva vlastne už iba dvadsaťdva dní, rovnako ako v tej Žbirkovej pesničke, z toho pracovných ešte menej, čo je dobrým znamením.
V sobotu podvečer sme sa boli pozrieť na vianočných trhoch a hoci každoročne nadávam na tú vlnu ľudí, ktorá ma vždy unesie niekam preč od stánku, kde sa mi niečo zapáčilo, ešte prv, ako si to stihnem bližšie obzrieť, mám to rada. Tú zmes vôní vianočného punču, medoviny, lokší s pečienkou alebo makom, cigánskej, vareného vína, blikajúce svetielka všade naokolo, námestie bzučiace ako úľ. Stánky s cukrovinkami a lá kokosový suk, s krikľavými pleteninami, sviečkami a mydielkami, hand made bižu, drevenými hračkami. Všade záplavy anjelov – drevených, plechových, porcelánových, voskových, sem tam sa nájde aj skutočný J. Z tej atmosféry mesta krátko po zotmení sa dá opiť do nemoty už po pár nadýchnutiach. A ja sa rada nechám takto opíjať. Každoročne. Aj keď sa mi lokšu s makom zasa nepodarilo dojesť, lebo som časť z nej stratila pod nohami a niekto si ju domov na podrážke odniesol prv, ako som ju stačila zodvihnúť a hodiť do koša. Aj keď medovina bola zasa riedená a arogantní okolostojaci mi pri jej pití fúkali cigaretový dym priamo do tváre. Aj keď to hlinené srdce, čo som si kúpila od pani s Downovým syndrómom, ešte stále nevisí na stene, lebo ON ešte nenašiel malý klinček a kladivko, (alebo som tu to príliš málo pripomínala).
Dnes som otvorila prvé okienko na adventom kalendári, tento rok výnimočne nečokoládovom, ale čajíčkovom. Teekanne Earl Grey, vraj vonia po bergamotovom oleji. Krásne.
Kým som varila večeru a zároveň nakladala striedavo umývačku a práčku, poletovala medzi kuchyňou a kúpeľňou ako motýľ, môj chlap vytiahol zo skrine stromček aj vianočné ozdoby. Zdobenie zostalo na mne. Ale robím to najradšej na svete. A tak mám teraz bohovský výhľad z gauča priamo na vysvietený vianočný stromček. A budem mať celý december až do šiesteho januára. Pretože má pozitívnejšie vyžarovanie ako čokoľvek, čo nájdete v katalógu s ezoterickými zázrakmi a dokonale zapadá do môjho vlastného feng šuej mikrosveta.
Želám vám teda pozitívny december. V tom najlepšom zmysle slova, aký si len viete predstaviť.
2 komentáre:
vianocne trhy- tento rok je to prvykrat, co ma nelakaju, neviem, co sa mi deje, lebo za skoricovu strudlu by som inak aj zivot dala. a zavidim stromcek uz teraz, u nas sa zdobi az 23. :( a nepresadim nic ine.
...takže Vianoce po celý december? Ktovie, prečo sa u nás zdobí deň pred štedrým večerom. Bolo by krásne mať sviatky v duši čo najdlhšie. A možno ten stromček tomu môže napomôcť.
Zverejnenie komentára