Keď som si včera prečítala v Slovenke rozhovor s Janou Nagyovou, fantastickou prekladateľkou a tlmočníčkou z/do angličtiny, spomenula som si na to, ako som ju pred dvoma či troma rokmi zažila na vlastné oči, pardon - uši, na jednej medzinárodnej konferencii o európskej mládežníckej politike, kam ma zobral Janko. Vtedy som iba v nemom úžase pozorovala, s akým nasadením prekladá krkolomné anglické a slovenské termíny, s akou ľahkosťou a bez najmenšieho zaváhania. Priznávam, chvíľku som jej aj závidela a tajne som sa pokúšala štylizovať do jej pozície. Zvládla by som v nemčine simultánne pretlmočiť odbornú konferenciu? Ktovie, zatiaľ som tlmočila iba neoficiálne akcie.
Nasmiala som sa nad informáciou, že jej prvým veľkým prekladom bola kniha o ručných prácach. Doteraz som prekladala podobne ako ona vo svojich začiatkoch iba odborné články – o poisťovníctve, o Európskej únii, o mládežníckej politike, o informačných centrách. Tentoraz ma čaká preklad o reáliách Bratislavy, na ktorý sa špeciálne teším.
Pri čítaní toho rozhovoru som si spomenula, koľko som sa natrápila pri preklade textu o poistných udalostiach. Doslova hodiny som presedela na internete a v slovníkoch hľadajúc, čo dané termíny môžu vlastne znamenať. Slovenský preklad som dávala dokopy ako skladačku puzzle. Ale výsledný pocit z výhry nad textom stál za to.
Spomenula som si aj na kamarátku, ktorá na otázku jedného nemecky hovoriaceho biznismena, či mu môže k telefónu zavolať kolegyňu z vedľajšej kancelárie, celkom vážne odpovedala: „Ja, ich werde sie sofort umbringen!“ , t.j. „Áno, okamžite ju zabijem!“. Viete si predstaviť, ako ho tým šokovala. Vysvetľovanie trvalo viac ako len pár minút, nemal totiž zmysel pre humor.
Zastávam názor, že jazyky sa oplatí učiť. Veď nie je nič krajšie, ako si na dovolenke pri mori suverénne vypýtať drink v domácom jazyku, alebo osloviť mladého muža na pláži bez váhania v jeho rodnej reči, prečítať si zahraničné noviny či pozrieť film v pôvodnom znení.
Nasmiala som sa nad informáciou, že jej prvým veľkým prekladom bola kniha o ručných prácach. Doteraz som prekladala podobne ako ona vo svojich začiatkoch iba odborné články – o poisťovníctve, o Európskej únii, o mládežníckej politike, o informačných centrách. Tentoraz ma čaká preklad o reáliách Bratislavy, na ktorý sa špeciálne teším.
Pri čítaní toho rozhovoru som si spomenula, koľko som sa natrápila pri preklade textu o poistných udalostiach. Doslova hodiny som presedela na internete a v slovníkoch hľadajúc, čo dané termíny môžu vlastne znamenať. Slovenský preklad som dávala dokopy ako skladačku puzzle. Ale výsledný pocit z výhry nad textom stál za to.
Spomenula som si aj na kamarátku, ktorá na otázku jedného nemecky hovoriaceho biznismena, či mu môže k telefónu zavolať kolegyňu z vedľajšej kancelárie, celkom vážne odpovedala: „Ja, ich werde sie sofort umbringen!“ , t.j. „Áno, okamžite ju zabijem!“. Viete si predstaviť, ako ho tým šokovala. Vysvetľovanie trvalo viac ako len pár minút, nemal totiž zmysel pre humor.
Zastávam názor, že jazyky sa oplatí učiť. Veď nie je nič krajšie, ako si na dovolenke pri mori suverénne vypýtať drink v domácom jazyku, alebo osloviť mladého muža na pláži bez váhania v jeho rodnej reči, prečítať si zahraničné noviny či pozrieť film v pôvodnom znení.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára