Vône pomarančov a vanilky sú vôňami môjho detstva. Neodmysliteľne sa spájajú s Vianocami a večermi strávenými pri Večerníčkoch a rozprávkových knižkách, s pocitom pohody, tepla a hrejivej atmosféry.
Keď môj otec ešte pracoval ako montér v Ostrave a chodieval dennodenne domov autobusom o piatej, nedočkavo sme ho vyčkávali spoza kôp navŕšeného makadamu, v ktorom sme sa hrávali na skrývačku. A on dennodenne nosieval domov kyslé mlieko v hranatých plastových obaloch, z ktorého nám najviac chutili tie početné mliečne hrudky, a termixy s vanilkovou a čokoládovou príchuťou. Vanilkové mi chutili viac. Dodnes si pamätám na tú jemnú sladkastú chuť a na to, ako rodičia hovorievali, že moravským termixom sa slovenské nevyrovnajú. Vyrástla som na nich. Pamätám sa, ako sme vždy opatrne otvárali hranatý kelímok tak, že sme hliníkový kryt na jednom boku prebodli koncom lyžičky a ťahali líniu okolo celého obalu. Len veľmi pomaličky, aby sme nepoškodili lesklý a voňavý povrch dobrôtky. Potom sme si ju vychutnávali doslova v každom súste.
S pomarančmi to bolo podobné. Na Vianoce ich tradične bývala celá záplava a v lete nám chýbali. Najlepšie chutili kubánske: s hrubou kožou a šťavnatým vínovo červeným vnútrom. Rozoberali sme ich na mesiačiky, vyjedali sladkú dužinu a nespokojne vypľúvali kôstky. Potom sme v nejakom časopise objavili návod, ako z nich urobiť voňavú vianočnú dekoráciu a začali sme ich prepichovať aromatickými klinčekmi a vešať v obývačke na luster. Sladko rozvoniavali celú zimu. Zvesili sme ich až na jar, keď už po aróme nebolo ani slychu, klinčeky úplne zoschli a vnútro pomaranča obsadila pleseň. Vždy nám bolo ľúto, že ide jar a pomaranče sa v obchodoch objavia až v novembri.
Dnes je to iné: dajú sa kúpiť aj v tom najhorúcejšom lete, tak nám už nemusí byť smutno za tou citrusovou chuťou diaľok a priznávam, ani za závanom ešte celkom vzdialených budúcich Vianoc. Je stále tu.
Po ceste z práce som sa zastavila v malom zelovoci na námestí, ktorého výklad si pravidelne ráno čakajúc na trolejbus prezerám a kúpila okrem jabĺk, kivi a mrkvy aj kilo pomarančov. V autobuse začali neuveriteľne rozvoniavať.
Keď môj otec ešte pracoval ako montér v Ostrave a chodieval dennodenne domov autobusom o piatej, nedočkavo sme ho vyčkávali spoza kôp navŕšeného makadamu, v ktorom sme sa hrávali na skrývačku. A on dennodenne nosieval domov kyslé mlieko v hranatých plastových obaloch, z ktorého nám najviac chutili tie početné mliečne hrudky, a termixy s vanilkovou a čokoládovou príchuťou. Vanilkové mi chutili viac. Dodnes si pamätám na tú jemnú sladkastú chuť a na to, ako rodičia hovorievali, že moravským termixom sa slovenské nevyrovnajú. Vyrástla som na nich. Pamätám sa, ako sme vždy opatrne otvárali hranatý kelímok tak, že sme hliníkový kryt na jednom boku prebodli koncom lyžičky a ťahali líniu okolo celého obalu. Len veľmi pomaličky, aby sme nepoškodili lesklý a voňavý povrch dobrôtky. Potom sme si ju vychutnávali doslova v každom súste.
S pomarančmi to bolo podobné. Na Vianoce ich tradične bývala celá záplava a v lete nám chýbali. Najlepšie chutili kubánske: s hrubou kožou a šťavnatým vínovo červeným vnútrom. Rozoberali sme ich na mesiačiky, vyjedali sladkú dužinu a nespokojne vypľúvali kôstky. Potom sme v nejakom časopise objavili návod, ako z nich urobiť voňavú vianočnú dekoráciu a začali sme ich prepichovať aromatickými klinčekmi a vešať v obývačke na luster. Sladko rozvoniavali celú zimu. Zvesili sme ich až na jar, keď už po aróme nebolo ani slychu, klinčeky úplne zoschli a vnútro pomaranča obsadila pleseň. Vždy nám bolo ľúto, že ide jar a pomaranče sa v obchodoch objavia až v novembri.
Dnes je to iné: dajú sa kúpiť aj v tom najhorúcejšom lete, tak nám už nemusí byť smutno za tou citrusovou chuťou diaľok a priznávam, ani za závanom ešte celkom vzdialených budúcich Vianoc. Je stále tu.
Po ceste z práce som sa zastavila v malom zelovoci na námestí, ktorého výklad si pravidelne ráno čakajúc na trolejbus prezerám a kúpila okrem jabĺk, kivi a mrkvy aj kilo pomarančov. V autobuse začali neuveriteľne rozvoniavať.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára