Jeseň v plnom prúde. Keď na chvíľočku vytiahnem žalúzie a žmúrim do nočnej tmy, padá na mňa nostalgia. Smútok za augustovým slnkom. A na druhej strane radosť, lebo viem, že hustá hmla, ktorá vonku panuje už tretí deň, je mostom k Vianociam.
Náhle mi prišla na um tá augustová noc, keď som sedela v lietadle do Atén. Bolo niečo okolo druhej nadránom, lietadlo sa pomaly chystalo pristáť a nám sa z kabíny prihováral hlas kapitána.
Keď som sa vtedy pozerala z miniatúrneho okienka na zem, chcelo sa mi plakať. V hĺbke pod nami svetielkovali lode na mori, tisícky malých mihotavých svetielok, a ja som si predstavovala, ako na tých lodiach tancujú páry pri živej hudbe a ako na iných sedia rybári a čakajú na svoju veľkú príležitosť podobne ako Hemingwayov Santiago. Ten pohľad ma zvláštne upokojoval. Môj život sa náhle spomalil, možno na pár minút zastal.
Padol na mňa smútok za letom. Spomenula som si naň aj pri večeri, keď som v miske miešala ovsené vločky s mesiačikmi pomaranča a čučoriedkami. Mama ma statočne zásobila mrazenými čučoriedkami a mne je trochu ľúto, že som ich tento rok nenazbierala sama. Rada zbieram čučoriedky aj lesné jahody, po ktorých zostávajú brušká prstov fľakaté ešte aj na druhý deň a zuby na chvíľu hýria farbami. Monotónne činnosti ma upokoja, mám čas premýšľať o čomkoľvek, fabulovať až do absolútneho vyčerpania fantázie.
Teraz, keď je to už na papieri, celá moja nostalgická nálada sa náhle niekam potichučky vytratila. Uvarila som si čaj, v šálke mi plávajú voňavé listy sušenej medovky, a zapínam film. Pokánie. Natočený podľa knihy môjho obľúbeného Iana McEwana.
Je mi dobre. Veľmi dobre. To isté želám aj vám. Aj napriek tej skľučujúcej hmle. Lebo každé premostenie, aj to menej príjemné, má svoj zmysel. A jesenná hmla je mostom k Vianociam.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára