Som závislá. Dennodenne frčím na „fejsbuku“.
Je ako obrovský virtuálny bar fungujúci nonstop bez prestávky. Kedykoľvek prídem, stretnem niekoho známeho. Kedykoľvek mám chuť spoznať niekoho z opačnej strany zemegule, stačí naklikať pár slov a stlačiť enter. Ak si chcem zopakovať angličtinu, zachatujem si napríklad so Steveom zo Sydney alebo s kýmkoľvek, kto je práve „poruke“. Je to fajn, nikdy nie som sama. Iba ak naozaj chcem, alebo ma práve opustil internet.
Páči sa mi, že vždy viem, čo práve robia a kde sú moji kolegovia, kamaráti, exspolužiaci, alebo virtuálni priatelia. Že si môžem prečítať hodnotenia a tipy na tie najlepšie knihy, filmy a cédečká, že môžem poslať online kvetinku alebo milý darček hocikomu, na koho som si práve spomenula.
Problémom sa facebook stáva vtedy, keď sa od neho už hodnú chvíľu neviem odtrhnúť, hoci mi na sporáku zúrivo vrie špenát, keď sa tajne pripájam aj v práci a keď v aute cestou domou horím nedočkavosťou, čo mi asi Katka odpísala na moju otázku. Keď večer namiesto čítania najnovšej knižky od Jozefa Heribana, na ktorú som sa toľko tešila, ťukám do klávesnice a posielam darčeky po sieti. A nie a nie sa odhlásiť, vypnúť počítač a otvoriť knihu.
Som jednoducho závisláčka. A to nie je vonkoncom zdravé. Potrebujem sa liečiť. Prosím, vezmite mi internet a kopnite ma do zadku, nech sa konečne idem poprechádzať von na vzduch.A nech konečne ožehlím tú kopu tričiek blokujúcu barovú stoličku v kuchyni a upozorňujúcu ma ako červený výkričník na to, že sa niekde stala chyba. Hej, pokojne na mňa nakričte, nech sa spamätám a prestanem zanedbávať seba, manžela aj domácnosť kvôli nejakému baru.
Možno by som si mala kúpiť psa. Alebo si nájsť ešte jedno zamestnanie. Alebo vyhodiť modem z okna. Alebo začať seriózne abstinovať. Moja kolegyňa predvčerom skončila s cigaretami, ja skončím s facebookom. Stavme sa, kto vydrží dlhšie.
Tak mi držte palce. A aby som nezabudla: stretneme sa na "fejsbuku". Zajtra som pripojená celý deň. Sľubujem.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára