66. Tik-Tak

V celom byte počuť burácanie horúcej vody tečúcej z kohútika priamo do vane. Naplní ju možno až po okraj. Iba voda, žiadna pena, soľ, žiadna vôňa. Iba Janko a noviny. Ten hukot vody, čo ruší tiché hlasy prúdiace z televízora. A potom už iba tie hlasy, lebo vaňa je plná. Pozerám americkú drámu na HBO, haváriu lietadla s futbalovým tímom na palube, a voniam si po šampóne a telovom mlieku. Už teraz som nervózna z toho, ako rýchlo bežia minúty a čo všetko dnes večer už nestihnem. Ešte pred trištvrte hodinou som ukladala špinavý riad do umývačky, zalievala cícer v hrnci vodou, nech do zajtra zmäkne, rozvešala čerstvo vypraté prádlo a dala prať ďalšie. Ešte pred polhodinou som sa v sprche rozplývala nad vôňou a konzistenciou mydla s názvom „zázvorník“, lebo neklamali: naozaj sú v ňom kusy zázvorového koláčika, čo „šmirgľuje“ pokožku dohladka ako žiletka, naozaj vonia sladko ako tie koláčiky z Ikea, ktoré tak ľúbim. Pred pätnástimi minútami som sa rozčuľovala na maxi osuškách vo farbe tmavej čokolády, za ktoré sme vysolili toľko peňazí v nádeji, že ich mäkkosť je známkou kvality, a teraz z nich opadávajú drobné chĺpky a okupujú celú kúpeľňu. Stále a vždy. A pred desiatimi minútami som si po tele roztierala telové mlieko husté ako maslo. Také mám rada. Lesknem sa po ňom ako had a ešte aj ráno budem na koži cítiť jeho prítomnosť. Všetky moje pyžamá sú dávno prevoňané telovými mliekami do poslednej nitky...

A teraz pozerám ten film a ťukám text do klávesnice.

O pár minút vyberiem prádlo z práčky a úhľadne ho rozvešiam na sušiak v chodbe. Možno dopozerám film dokonca, možno nie. Otvorím knihu a budem si čítať. Potom si umyjem zuby a o tri hodiny budem už spať. Možno sa mi bude o niečom snívať, čo si aj zapamätám. A možno sa mi bude spať zle. Lebo na oblohe svieti mesiac veľký a okrúhly ako plát deravého syra. Zajtra je spln. Ráno vstanem ešte pred šiestou a pred siedmou už budem sedieť v práci a raňajkovať doma upečený chlieb s kúskami tofu, čo čaká pripravené v chladničke. A budem trošku ľutovať, že čas uteká tak rýchlo a zasa nestihnem všetko, čo by som chcela.

Ale aj tak budem mať energie na rozdávanie. Lebo jar je vo vzduchu. Za rohom. Aj keď je slnko prekryté čierňavou a stále prší, všetko vonia jarou. Aj dažďové kvapky, aj zobúdzajúca sa zem, aj južný vietor.