Milovala som svoju červenú kovovú lienku. Dnes by ju určite vyhlásili za hračku absolútne nevhodnú pre dvojročné deti, ale mňa fascinovala. Zmestila sa tak akurát do dospeláckej dlane, bola kovová, poriadne ťažká, s kolieskami. Obitá od toľkého hádzania o zem a iných nehôd. Milovala som ju. Až tak, že som ju pri každej príležitosti oblizovala, čo samozrejme nezostalo bez následkov. Jazyk mi opuchol na nepoznanie a vyhádzal sa malými bolestivými vyrážkami. Lekárka mi predpísala dajakú fialovú vodičku. Neviem už, čo sa s lienkou stalo. Či mama vtedy tú lienku - nešťastnicu vyhodila, alebo som ju postupom času rozobrala na súčiastky ja.
Milovala som drevené kocky. Výsledný rozprávkový obrázok nás ani zďaleka tak nezaujímal ako výstavba diaľničných komunikácií, rodinných domov, hradov, skladanie nábytku pre bábiky či športová disciplína hod kockou do diaľky. Keď sa Jojovi prerezávali zuby, hrýzol ich a na kockách zostávali odtlačky jeho zubov. Otec nám kocky postupne kupovať prestal, poroztrácali sme ich, zostalo nám iba pár opustených drevených kúskov v škatuli na povale.
Milujem knižky. Pokiaľ som sa nenaučila čítať, sedela som nad leporelami a aspoň sa snažila klamať telom. Viete si predstaviť noviny bez jediného písmenka? Možno by sme boli oveľa šťastnejší. Na fotke by si podávali ruky vysmiati politici a vyzeralo by to, že je všetko v poriadku, aj keby sa tí dvaja práve dohodli na zvýšení daní a krátení nášho mesačného príjmu. To by ale nemohla existovať televízia a rádio.
Do knižnice ma mama prihlásila v druhej triede, len čo som vedela ako tak čítať. Predtým som absolvovala všetky povinné čítačky v šlabikári. V knižnici som bola prvýkrát tesne pred Vianocami. Pamätám sa, že som si požičala Vianočné rozprávky od Walta Disneyho. Knižka mala krásny dizajn.
Milovala som milión vecí: môj modrý bicyklík s takmer úplne zodratými plášťami a pomocnými kolieskami, ktoré ma hneď pri prvom pokuse stať sa šampiónom v cyklistike zaviezli rovno do potoka, moju bábiku Barbie, aj keď mala na hlave iba jeden trs vlasov a nedali sa jej ohýbať kĺby, moje červené boby s utrhnutou brzdou, krikľavú zimnú bundu s disneyovským motívom, červené kožené palčiaky s obrázkom káčera, ružové snehule, bábiku Evu, dreveného koňa bez jednej nohy, termixy a zakysanku (mikišku) v hranatom plastovom obale, čo nám tatino pravidelne nosil z roboty, mamin rúž na poličke v kúpeľni, ktorý voňal po jablkách a vôbec mi nepristal, krásny magnetický peračník s mačkou, detskú ruletu a Človeče, nehnevaj sa.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára