Sebavedomie je potvora. Riadna.
Niekto disponuje jeho nevyčerpateľnými zásobami a nemá problém chrstnúť do tváre šéfovi, že aj tak je lepší ako on (a naozaj byť o tom aj vnútorne presvedčený), so vztýčenou hlavou vyplávať z miestnosti a ešte za sebou tresknúť dvermi, iný musí dolovať zvyšky sebavedomia až odniekiaľ z malíčka na ľavej nohe, aby dokázal s maličkou dušičkou požiadať o zvýšenie platu, aj keď robí dvadsať hodín denne vrátane víkendov a na prácu myslí aj v spánku či na záchode.
Hovorí sa, že muži sú na tom, čo sa týka sebavedomia, oveľa lepšie ako ženy. Zrejme na tom niečo bude. Dokonalým príkladom je jeden môj kolega. Každé ráno sa zjaví v kancelárii so suverénnym úsmevom, vlasmi gélom dokonale prilepenými k hlave a ručne pleteným svetrom ako od babičky, pod ktorým sa nejasne črtajú napumpované svaly. Sadne si za svoj stôl a tvári sa, že je prinajmenšom generálnym riaditeľom a hollywoodskym hercom v jednom. Snaží sa nás očariť svojimi najnovšími historkami o jeho úspechoch v balení dlhonohých blondín, ekonomickými znalosťami, názormi na slovenský šoubiznis a politiku, kozmetiku, vlastne na čokoľvek. Ak sa ho spýtate "Do you speak English?", suverénne vám odpovie "Yes, of course", aj keď sa angličtinu začal učiť len minulý štvrtok.
Musím sa priznať, že som si v záujme zachovania svojho duševného zdravia a ešte aspoň ako-takého malilinkého kúsočka sebavedomia radšej kúpila mp-trojku a celú pracovnú dobu si púšťam do uší hudbu, len aby som nemusela počúvať, aký je úžasný.
Týmto krátkym exkurzom do života v našom open space som vlastne chcela nahlas povedať, že vôbec nie som zástancom amerického vzorca správania sa, ktorý diktuje byť maximálne sebavedomým v akejkoľvek situácii nehľadiac na skutočné schopnosti a osobnosť jedinca. Je smiešne, keď niekto zatvára oči nad svojím falošným spevom, suverénne sa prihlási do Superstar a aj napriek tomu, že ho porota pošle kadeľahšie, stále je presvedčený, že je nový Elvis alebo Madonna.
Na druhej strane mám pocit, že v domácich vodách skôr prevláda opačný model: sme šikovné, múdre, dobre vyzerajúce, perspektívne a bojíme sa to ukázať. Sedíme prikrčené v najtmavšom kúte kancelárie a nenachádzame odvahu zodvihnúť zrak a všetkým ukázať, čo sa v nás skrýva. Stále si myslíme, že sú schopnejší ako my.
Som rovnaká ako väčšina slovenských žien. Moje sebavedomie má tendenciu prudko kolísať. Ráno vstanem z postele napumpovaná sebavedomím ako balón, suverénne vplávam do kancelárie, o desiatej na porade ma šéfka sfúkne a moje ťažko nadobudnuté sebavedomie je preč. Po stý raz v priebehu jedného týždňa. Z ťažkého šoku sa spamätávam potom celý deň a mám obrovskú chuť zaliezť do postele s plyšovým mackom a zakričať do kuchyne na mamu, nech mi uvarí "kakauko".
Dnes som vstala z postele s presvedčením, že moje sebavedomie bude odteraz nemenné. Zdalo sa mi, že to funguje. Ale len do chvíle, kým som sa nevybrala nakupovať. Konečne sa mi podarilo zohnať tú fantastickú sladkokyslú chilli omáčku, ktorú po obchodoch hľadám odvtedy, ako sme ju s J. vyskúšali spolu s baklažánovým rizotom v jednej pizzerii. Po ceste z obchodu som sa na ňu nevedela vynadívať, stále som ju vyťahovala z tašky a obzerala si ju. Už som ju cítila na jazyku. Vtom pozriem na dátum spotreby, následne môj krvný tlak stúpa do výšin a z uší mi syčí vriaca para: mesiac po dátume spotreby. Chvíľku zaváham, mám či nemám, mám, nemám, mám,... a idem!
Hnala som sa naspäť do malých zastrčených potravín s jedovatou slinou na jazyku premýšľajúc, aké tromfy na večne zachmúrené predavačky vytiahnem. Mávala som omáčkou pred očami a chrlila prúdom dopredu pripravený text. Bola som so sebou spokojná. Konečne som nestratila sebavedomie a domáham sa svojho práva!
Ale len dovtedy, kým mi tou omáčkou nezačala pre zmenu pred očami mávať predavačka. Chilli omáčka má dátum spotreby 04.09.08. V tej záplave sebavedomia som akosi prehliadla, že rok 2008 ešte neprišiel. Asi to neprežijem. Do toho obchodu už radšej nakupovať nepôjdem.
Čo z toho vyplýva?
Všetko má svoje hranice. Odtiaľ - potiaľ. Buďme sebavedomé, nepodceňujme sa, ale na druhej strane zostávajme nohami pevne na zemi. V realite. Preto, aby sme sa raz neocitli v Hviezdnej rote...
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára