Ráno otvorím v práci noviny: ružová. Zapnem si net a chcem si prečítať maily: ružová a srdiečkový vzor po celom obvode. Na mobile mi svieti nová správa od môjho operátora, vraj sa mám zapojiť do akejsi zamilovanej súťaže. Spýtam sa kolegov, čo tak usilovne robia a odpoveď znie: „Hľadáme nejaké pekné pohľadnice“. Stručné zhodnotenie dnešného rána. Na programe jedine ružová, prípadne červená. Normálne nenormálne ráno. Prvý raz sme sa nebavili o správach z televíznych novín z predošlého dňa, ani o počasí, ale len o Valentínovi. Vo vzduchu krúžili otázky typu: Čo budeš robiť dnes večer? Čo si mu kúpila? A ako to osláviš?
Hádam nikto nemá šancu nedozvedieť sa či prehliadnuť, že štrnásty február je v kalendári Valentína, ktorému niekto nasilu nalepil štítok Deň zamilovaných. Aj my si na tváre nalepíme vynútený akože nenútený úsmev a tvárime sa nesmierne zaláskovane. Nabehneme do hypermarketu a vykúpime bonboniéry a čokolády, vybrakujeme kvetinárstva, poposielame milióny pohľadníc a predstierame, že odteraz je všetko v poriadku. Ale nie všetci. Neviem, ako to je u žien, ale chlapov by som mohla rozdeliť do troch skupín:
a) zásadoví odmietači akýchkoľvek západniarskych nezmyslov
b) prispôsobiví v snahe nenabúrať si vzťah s drahou polovičkou
c) beznádejní romantici, kreatívci najvyššieho rangu
Logicky sa mi teda, aj keby som nechcela, natíska otázka: Kam patrí ten môj? Ani nemusím dlho rozmýšľať: odmietač. Vraj, prečo by mi mal prejavovať lásku práve v tento jediný deň. A tak mi oznámil, že my Valentína budeme oslavovať napríklad túto nedeľu. Nedostala som žiadny darček, ani valentínku, ani pohľadnicu, ani nič. A predsa to bol najlepší Valentín.
Hádam nikto nemá šancu nedozvedieť sa či prehliadnuť, že štrnásty február je v kalendári Valentína, ktorému niekto nasilu nalepil štítok Deň zamilovaných. Aj my si na tváre nalepíme vynútený akože nenútený úsmev a tvárime sa nesmierne zaláskovane. Nabehneme do hypermarketu a vykúpime bonboniéry a čokolády, vybrakujeme kvetinárstva, poposielame milióny pohľadníc a predstierame, že odteraz je všetko v poriadku. Ale nie všetci. Neviem, ako to je u žien, ale chlapov by som mohla rozdeliť do troch skupín:
a) zásadoví odmietači akýchkoľvek západniarskych nezmyslov
b) prispôsobiví v snahe nenabúrať si vzťah s drahou polovičkou
c) beznádejní romantici, kreatívci najvyššieho rangu
Logicky sa mi teda, aj keby som nechcela, natíska otázka: Kam patrí ten môj? Ani nemusím dlho rozmýšľať: odmietač. Vraj, prečo by mi mal prejavovať lásku práve v tento jediný deň. A tak mi oznámil, že my Valentína budeme oslavovať napríklad túto nedeľu. Nedostala som žiadny darček, ani valentínku, ani pohľadnicu, ani nič. A predsa to bol najlepší Valentín.
Stáli sme obaja pod sprchou a rozprávali sme sa. Neviem, čím to je, ale keď sa spolu sprchujeme, s kvantom peny vo vlasoch a sprchového gélu po tele, sme neuveriteľne urečnení. V sprche nám jednoducho napadajú tie najlepšie myšlienky. Plánovali sme, čo budeme robiť cez leto.
Pôjdeme na Zlaté piesky a budeme sa kúpať a opaľovať a zoberieme aj Dušanovcov. Budeme sa člnkovať a Janko s Dušanom budú skákať do vody. A potom J. akosi zabudol, o čom rozprával. Prešiel na úplne inú tému. Vraj či viem, čo by robil, keby ma napadol na Zlatých žralok. Hovoril to úplne vážne. Skočil by do vody a ZABIL BY HO. Možno by mu aj hlavu utrhol. Možno by ho aj naporcoval a na večeru by sme mali žraločie steaky na grile. Možno by mu vypichol oči. Možno by ho neskôr nechal vypchať a zavesili by sme si ho napríklad nad kozub.
Už som si samu seba predstavovala vo vode a vedľa mňa by sa akurát zjavila tá nebezpečná tmavomodrá plutva, kričala by som Pomóóc, vtom by zaznela hudba z Baywatchu, ale neobjavil by sa hollywoodsky Mič Bjukenen, ale môj slovenský záchranár, hodil by nejakého ukážkového kraula, v momente by bol pri mne a žralok by sa aj s ním na pár minút dramaticky ponoril pod hladinu, tá by nebezpečne zčervenala a o chvíľu by môj milý víťazoslávne zdvihol nad seba kus žraločej hlavy. Potom by sme možno poskytli niekoľko interview do novín a televízie, nakrútili by o ňom dokument.
Na druhej strane, keď sa ma celkom vážne opýtal, čo by som urobila ja, akosi mi nič rozumné neschádzalo na um. Plávať neviem, to by som sa asi utopila skôr, ako by som stihla na toho žraloka zaútočiť. Mohla by som útočiť jedine z brehu či loďky - napríklad by som toho žraloka mohla zaškrtiť šnúrkou z podprsenky od plaviek. Nič viac. Mám oveľa menej zbraní v zásobe. Musím sa úprimne priznať, že som rada, že takého hrdinu mám doma. A zároveň aj trošku rada, že na Zlatých žiadne žraloky nestretnem. Akurát gumené naplnené obyčajným vzduchom.
Pôjdeme na Zlaté piesky a budeme sa kúpať a opaľovať a zoberieme aj Dušanovcov. Budeme sa člnkovať a Janko s Dušanom budú skákať do vody. A potom J. akosi zabudol, o čom rozprával. Prešiel na úplne inú tému. Vraj či viem, čo by robil, keby ma napadol na Zlatých žralok. Hovoril to úplne vážne. Skočil by do vody a ZABIL BY HO. Možno by mu aj hlavu utrhol. Možno by ho aj naporcoval a na večeru by sme mali žraločie steaky na grile. Možno by mu vypichol oči. Možno by ho neskôr nechal vypchať a zavesili by sme si ho napríklad nad kozub.
Už som si samu seba predstavovala vo vode a vedľa mňa by sa akurát zjavila tá nebezpečná tmavomodrá plutva, kričala by som Pomóóc, vtom by zaznela hudba z Baywatchu, ale neobjavil by sa hollywoodsky Mič Bjukenen, ale môj slovenský záchranár, hodil by nejakého ukážkového kraula, v momente by bol pri mne a žralok by sa aj s ním na pár minút dramaticky ponoril pod hladinu, tá by nebezpečne zčervenala a o chvíľu by môj milý víťazoslávne zdvihol nad seba kus žraločej hlavy. Potom by sme možno poskytli niekoľko interview do novín a televízie, nakrútili by o ňom dokument.
Na druhej strane, keď sa ma celkom vážne opýtal, čo by som urobila ja, akosi mi nič rozumné neschádzalo na um. Plávať neviem, to by som sa asi utopila skôr, ako by som stihla na toho žraloka zaútočiť. Mohla by som útočiť jedine z brehu či loďky - napríklad by som toho žraloka mohla zaškrtiť šnúrkou z podprsenky od plaviek. Nič viac. Mám oveľa menej zbraní v zásobe. Musím sa úprimne priznať, že som rada, že takého hrdinu mám doma. A zároveň aj trošku rada, že na Zlatých žiadne žraloky nestretnem. Akurát gumené naplnené obyčajným vzduchom.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára