88. Modrá

Kuchyňou rozvoniavajú zemiaky opekajúce sa na panvici, na stole čili paprička a olivy. Dve vajíčka. Takmer hotová večera pre dvoch. Veď to, že iba pre dvoch. Mám chuť na spoločnosť, hlučnú, urozprávanú, na červené víno, prítmie a zafajčený vzduch. Bezstarostne hovoriť o čomkoľvek dlho do noci, vracať sa domov pešo až nad ránom, tmavými uličkami, míňať iba pár zblúdilých duší. Drkotať zubami od zimy, čo sa dostáva niekam pod kožu, vymodlikať si teplý sveter. Ten modrý, štrikovaný od starkej, čo tak veľa zažil a postupne stratil svoje kontúry, je vyťahaný a takmer bezfarebný. Ten, v ktorom som spávala, keď si pri mne nebol. Ešte niekedy na začiatku. Nosila som si ho v batohu domov z internátu a potom zasa nazad, aby ti nechýbal.