Cez víkend sa pre mňa definitívne začala jeseň. Presvitajúcimi slnečnými lúčmi v ešte zelených listoch orecha v záhrade za domom. Vo vinici s rukami ulepenými od hroznovej šťavy, pečenou kačicou, moravskými koláčmi tety Terky. V dedinke Zalaba sotva tri kilometre od hraníc s Maďarskom, kde mi jedna stará pani darovala kvetináč so zasadeným orechom. Vyžarovalo z nej také množstvo ľudského tepla, až to dojímalo. Nakazila ma láskou k celému svetu, presvedčila, že národnosť je niekedy iba slovo. Stále premýšľam, či je ten darček znamením, výzvou na novú úlohu. A trošku sa bojím, či mi nezahynie. Vlastne sa bojím veľmi. Som pestovateľka orechov.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára