Sedí sa mi v ňom dobre. Pohládzam bielu koženku, hladkú, príjemnú na dotyk, cez priesvitnú clonu vo vánku vejúcej záclony pozerám nesústredene niekam von. Premýšľam na tým, prečo vlastne v tomto kresle nikdy nečítam. Keď sme ho priviezli, vravela som si, že to je to, čo som chcela, že v ňom budem tráviť večery s knihou na kolenách. Nikdy som to neurobila.
Dnes mi pripadá všetko komplikované. Neriešiteľné. Ako zrazený karamelový krém na koláči v chladničke kamuflovaný sekanými mandľami. Chcela som ísť kúpiť kvetináče a presádzať kvety, napokon som sa k tomu ani nedostala. Zmätený deň bez nálady a jasného plánu. Vinúci sa ako stratená niť niekam preč. Ležiac na gauči pred televízorom neviem, čo so sebou.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára